4. Viera

"Loďka (života učeníkov, ktorí sa na nej plavili) bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny (ťažkosti), lebo (karmický) vietor dul proti (túžbam) nim.
Nad ránom (najtemnejšie hodiny pred brieždením) sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš (Kristus).
Keď ho učeníci videli kráčať po mori (preukazujúc majstrovstvo nad vnútornými i vonkajšími okolnosťami), vzrušení vraveli: "Mátoha!" A od strachu vykríkli (ani učeníci nedokážu rozpoznať Krista).
Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!"
Peter (Patar, kameň/skala) mu povedal: "Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode."
On povedal: "Poď!" Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi.
Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: "Pane, zachráň ma!
Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: "Maloverný, prečo si pochyboval?"
A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol." - Matúš 14: 24- 32

Poznámka prekladateľa:

Táto prednáška sa zaoberá dvoma dôležitými pojmami, ktoré sa však veľmi často do slovenčiny prekladajú úplne rovnako jedným slovom. Jedná sa o slovo viera alebo veriť. V angličtine sa jedná o dve slová faith a belief. Pozri slovník: Viera

Keďže gnostické hľadisko rozumie pod pojmom viera niečo špecifickejšie než len klasické ponímanie slova, je teda potrebné si aspoň čiastočne definovať terminológiu akú tu používame.

V gnóze pod pojmom viera máme na mysli niečo, čo človek priamo zažil na vlastnej koži. Jedná sa o skúsenostné poznanie. Nejedná sa teda o vieru alebo verenie v klasickom ponímaní slova, čiže niečo, čomu veríme na základe niečoho, čo sme niekde čítali, počuli, myslíme si alebo čomu veríme.

O slove presvedčenie by sme mohli povedať to isté. A to, že byť presvedčený o niečom na základe niečoho, čo človek niekde čítal, počul, myslí si alebo čomu verí, ešte neznamená, že má o týchto veciach nevyvrátiteľný dôkaz, t.j., že tieto veci sám videl a zažil na vlastnej koži. Keď človek skutočne zažije veci na vlastnej koži, vtedy môžeme povedať, že takýto človek má skutočnú vieru alebo nevyvrátiteľné presvedčenie.

Pri preklade anglických slov faith a belief  (viera, dôvera, presvedčenie) sme sa snažili ako-tak vymedziť medzi týmito pojmami rozdiel, no keďže v mnohých prípadoch sa naozaj jedná o jedno a to samé slovo „viera, veriť,“ tak nie vždy to môže byť čitateľovi jasné. Prídavnými menami ako sú skutočná, pravá, ozajstná, nevyvrátiteľné apod., sme sa snažili vymedziť význam pre skúsenosť alebo zážitok, ktorý človek bezprostredne zažil na vlastnej koži. Nie vždy sme však dodržali tento postup a niekedy sme teda ponechali slovo ako také t.j. viera bez prívlastku skutočná, no v takom prípade sme zase použili druhé slovo presvedčenie na opísanie druhého významu. Takže niekedy sme preložili ang. slovo faith slovom viera, a ang. slovo belief sme preložili slovom presvedčenie. Ako sme už povedali v prípade použitia rovnakého slova sme sa snažili vymedziť význam slova prídavnými menami.  

Dúfame, že čitateľ pri niektorých pasážach intuitívne pochopí, čo je myslené daným prekladom.

 

Pokračovaním v našej sérii prednášok o duchovnom zážitku sa naučíme nové slovo. Viem, že to máme všetci radi. V tejto škole sa vždy učíme nové slová, zložité slová.

Myslím, že počas mojej skúsenosti ako učiteľ - ktorá je obmedzená – toto je pravdepodobne najťažšie slovo na vysvetlenie, pretože všetci si myslíme, že toto slovo už poznáme. Toto slovo poznáme v angličtine ako viera.

Za posledných pár stovák rokov sa s týmto slovom viera zle zaobchádzalo. Začiatkom trinásteho a štrnásteho storočia, kresťanskí mnísi - ktorí boli tiež hlavnými učiteľmi naprieč celou Európou, a neskôr i ďalej vo svete - začali toto slovo meniť a začali ho používať spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho skutočnému významu. Teraz sedemsto rokov neskôr, po mnoho generácií tejto snahe zmeniť význam viery, všetci máme mylné pochopenie slova. Je to pre nás veľmi ťažké prelomiť to a naozaj pochopiť prakticky, čo viera vlastne znamená, čo to vlastne je.

Jednoducho povedané, (pravá) viera nie je (klasická) viera/presvedčenie.

Ak sa spýtate väčšiny ľudí, čo je viera, tak povedia: "Je to to, čomu verím. Mám vieru v Boha, takže verím v Boha." To ale nie je správne. Skutočná viera nie je klasická viera/presvedčenie. O túto zmenu sa postarali kresťanskí mnísi a kňazi v priebehu mnohých storočí. V snahe šíriť svoje učenie, šíriť svoju doktrínu, poškodili užívanie tohto termínu. Toto je veľmi dôležité, aby sme rozumeli pri študovaní gnózy. V skutočnosti, viera je rovnaká ako, keď používame grécke slovo gnóza. Znamená to pravdu, skúsenostné poznanie, niečo, čo sme potvrdili prostredníctvom vlastnej skúsenosti, že je to pravda. To je to, čo viera znamená.

V dávnych dobách, kedy niekto dal svoj sľub, alebo prisahal, tak povedal, "Dávam vieru, že je to pravda." Inými slovami, takémuto človeku sa dá dôverovať vďaka svojej vernosti. To je tiež dôvod, prečo sa nám do dnešnej doby v anglickom jazyku ešte zachovala jedna štipka pôvodného významu viery: vtedy, keď hovoríme, že cudzoložník je neverný. To znamená, že bol "neverný," nečestný, nelojálni, a porušil svoje slovo. Oklamal. Išiel proti tomu, čo povedal, že bola pravda. Takémuto človeku sa nedá dôverovať. Byť neverný neznamená, že neveríte! Toto nám okamžite ukazuje, že viera neznamená verenie/presvedčenie (klasickú vieru). (Skutočná) Viera súvisí s dôverou, skúsenosťou, s nevyvrátiteľným presvedčím, poctivosťou, vernosťou a pravdou.

Jedná sa o veľmi dôležitý pojem, ktorý musíme pochopiť, najmä ak sa snažíme študovať duchovnosť. Bez viery nie je duchovnosť. Bez viery, nemôžete mať gnózu. To je nemožné. Viera a gnóza sú synonymá. Sú to to isté. Mať vieru (skutočne veriť), znamená mať skúsenosť, dôverovať, mať nevyvrátiteľné presvedčenie, vedieť. Preto, keď gnostik hovorí: "Mám vieru, verím (skutočne)," tak nevraví, že: "Verím" (v klasickom ponímaní slova). Vraví: "Viem." Týmto spôsobom, viera znamená poznanie.

Ak to chcete pochopiť trochu lepšie, môžeme sa pozrieť na to, čo povedal Samael Aun Weor.

"Hoci sa to môže zdať paradoxné, tak platí nasledovné: "Tí, ktorí majú pravú vieru, tak nemusia veriť." To preto, že pravá viera je priama znalosť, presné poznanie a vlastná skúsenosť.." - Samael Aun Weor, Veľká vzbura

Tento výrok je veľmi hlboký, rovnako ako mnoho ďalších výrokov, ktoré Samael Aun Weor povedal. Takéto výroky nemôžete čítať povrchne. Musíte ísť hlboko do vnútra slova, aby ste mohli presne pochopiť o čom hovorí.

Tí, ktorí majú pravú vieru, nemusia veriť. Toto je presne ten konflikt, ktorý teraz majú ľudia. Ľudia si myslia, že presvedčenie a viera sú to isté. Prečítanie prvej vety spôsobuje v našej mysli okamžitý rozpor. "Čo tým myslíš, že ak mám vieru, tak nemusím veriť? Čo?" Tento rozpor nás vedie k jednej z dvoch vecí: buď tomu neveríme, čo hovorí - vidíte to? Je to preto, že nevieme, čo hovorí. Alebo to preskočíme a ignorujeme, pretože tomu nechápeme. To by bola chyba.

Viera je žijúce poznanie

Tento výraz "žijúce poznanie" je tiež veľmi dôležitý. Poznanie v hebrejčine je daath, jedná sa o skrytú sféru na strome života. Obsahuje všetky tajomstvá sebarealizácie. Je to veda o vytvorení duše, veda o zažití podstaty toho, čo je. Táto veda a toto poznanie sa nenachádza v písmenách, nenájdeme ju v knihách alebo v rôznych školách alebo skupinách. Nie je možné ju získať tým, že budeme niekoho nasledovať. Nezáleží na tom ktorej škole veríte alebo neveríte.

Skutočné poznanie, daath, gnóza, je živé, je to živá inteligencia, ktorá sa nachádza v každej živej veci, no povrchnou mysľou, alebo presvedčením ju nezískame. Nejedná sa o teóriu. To nie je téma na diskusiu, alebo niečo, čo sa dá prijať alebo odmietnuť. Je to niečo, čo človek žije. To je dôvod, prečo je to viera. Je to niečo žijúce. Je to niečo, čo potrebujete vedieť a zažiť, ochutnať a dotknúť sa. Presné poznanie. Čo teda znamená, že pravá viera je spôsob, akým funguje myseľ. Spôsob, akým duša pracuje prostredníctvom vozidla mysle.

Viera je presné poznanie

Presné poznanie je viera. Nie druh poznania, ktorý máme my; ktorý je rozriedený falošným pocitom seba samého. Presné poznanie je objektívnym uvažovaním Bytia. Je to poznanie Boha.

Skutočná viera je to, ako premýšľa Boh, a nie, ako my ako zvieracia myseľ premýšľa. Skutočné poznanie súvisí s vnútornou mysľou, abstraktnou mysľou. Nie s fyzickou mysľou, nie s mysľou, ktorá neustále vraví: "ja, ja, ja." Ktorá vždy hovorí: "Mám vieru, ja verím." Všimnite si, že vo vete "ja" verím; je dôraz kladený na "ja." Všimli ste si, že tí, ktorí tvrdia, že sú veľmi náboženskí alebo sú veľmi oddaní duchovnosti vravia, "Ja" verím v Boha. Na sa čo sa v ich vete kladie dôraz? "ja, ja, ja." Dôraz nie je na Boha. Energia tejto vety nejde smerom k Bohu. Táto energia v tejto vete buduje pocit "ja" ako "náboženskej" osoby. Alebo tzv. "spasený" alebo "znovuzrodený," alebo tzv. "lepší ako ostatní," pretože "ja" mám tohto skvelého učiteľa, učenie, hnutie, alebo mám takú a takú vieru, chodím do takého a takého kostola. To nie je viera. Slovo viera je síce použité, no v takom prípade sa nejedná o vieru, ale o presvedčenie.

Viera je priamy zážitok

Priama skúsenosť/zážitok je treťou časťou. Priama skúsenosť čoho? Ak sme ten, kto tvrdí, že má vieru, tak túto vieru musíme podrobiť skúške. Vieru v čo, čo sme zažili? Čo je to, čo nám dáva vieru? Na čom je naša viera založená? To je to, čo potrebujeme vedieť.

Mnohí veria v Boha a náboženstvo, ale koľkí z nich zažili Boha? Koľko z nich zažilo nebeské oblasti? V gnostickej tradícii sa učíte, ako takéto veci zažiť, takže nemusíte veriť. Namiesto toho to spoznáte. To je spôsob, ako si vybudovať skutočnú vieru.

Tri typy mysle

Lepšie tomu pochopíme, keď vieme o troch druhov mysle.

1. Zmyslová myseľ

"Je nesporné, že Zmyslová myseľ si vytvára základné predstavy skrze vonkajšie zmyslové vnímanie. Vďaka tomu je Zmyslová myseľ veľmi nespoľahlivá a materialistická. Prijme iba to, čo môže byť v trojrozmernom svete ukázané. Základné predstavy Zmyslovej mysle sú založené na informáciách z vonkajších zmyslových vnemov, a preto nikdy nemôže nič vedieť o tom, čo je skutočné. Nevie nič o Pravde, o tajomstvách života a smrti, o Duši, ani o Duchu. Intelektuálom, ktorí sú úplne uväznení vo svojich piatich zmysloch a v predstavách Zmyslovej mysli, musí toto ezoterické učenie pripadať ako bláznovstvo. Zmyslová myseľ má navrch v pobláznenom svete, pretože v podstate všetky informácie získavame z piatich zmyslov. Ako by mohla Zmyslová myseľ prijať niečo, čo je mimo zmyslov? Zmyslová myseľ dokáže prijímať iba vnemy z piatich zmyslov, a preto je jasné, že všetky jej predstavy budú založené na informáciách z týchto vnemov." - Samael Aun Weor, Veľká vzbura

2. Prostredná myseľ

Prostredná myseľ vie len to, čo jej bolo povedané, alebo o čom teoretizuje. Jedná sa o myseľ, ktorá sa pridŕža presvedčení, dogiem, teórií, apod., či už sa jedná o náboženské, vedecké, politické, alebo rôzne iné. Táto myseľ verí len to, čo ju naučili v kostole, chráme a v škole.

3. Vnútorná myseľ

"Iba Vnútorná myseľ umožňuje človeku zažiť Pravdu. Niet pochýb o tom, že Vnútorná myseľ vytvára základné predstavy z informácií získaných z najvyššieho vedomia Bytia. Vedomie môže nepochybne zažiť to, čo je skutočné. Je samozrejmé, že vedomie pozná pravdu. Avšak aby sa mohlo vedomie vyjadriť, tak potrebuje prostriedok. Tým prostriedkom je Vnútorná myseľ. Vedomie pozná pravú skutočnosť každého prírodného javu a môže ju vyjadriť skrze Vnútornú myseľ. Ak sa chceme vymaniť zo sveta pochýb a nevedomosti, tak tým správnym krokom je otvorenie Vnútornej mysle. Tým chcem povedať, že len otvorením Vnútornej mysli sa v človeku zrodí pravá viera.

Ten, kto otvoril svoju Vnútornú myseľ, si pamätá všetky svoje minulé životy a pozná tajomstvo života a smrti. A pozná to nie vďaka tomu, že si o tom prečítal, že mu o tom niekto rozprával alebo že tomu verí, ale vďaka vlastnej, veľmi živej skúsenosti." - Samael Aun Weor, Veľká vzbura

V týchto prednáškach sme hovorili o tantre ako tretej úrovni výučby v každom náboženstve. Tantra je sanskritské slovo, ktoré znamená kontinuum, plynulý pohyb. Tento obraz, ktorý sme študovali v tomto kurze je lhu, naga, elementálna inteligencia zobrazovaná ako hadia bytosť vystupujúca z vody. Tieto vody sú tantra, "kontinuum, prúd." Tie vody sú kontinuálnym prúdom energie. Tieto vody sú našou samotnou životnou silou, prána. V rukách lhu, naga, je čintámani, klenot plniaci želania, norbu. Táto naga reprezentuje náš potenciál, ako ľudské bytosti, čo v konečnom dôsledku môžeme dosiahnuť, čo je stať sa vadžrasattva, diamantová duša, duša privedená do dokonalosti. Tento potenciál záleží na sto percent na jednej veci: A to, na viere.

Lhu vo vodách s klenotom plniacich prianí

"A on jej povedal: Dcéro, tvoja viera [πίστις pistis] ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď zdravá a prostá svojej choroby." - Marek 05:34

"Vtedy mu povedal Ježiš: Iď, tvoja viera ťa uzdravila! A hneď prezrel a išiel tou cestou za Ježišom."- Marek 10:52

"A on vidiac ich vieru povedal mu: Človeče, odpustené sú ti tvoje hriechy!" - Lukáš 05:20

Grécke slovo pistis je zvyčajne prekladané ako viera, nevyvrátiteľné presvedčenie pravdy. Toto nevyvrátiteľné presvedčenie vychádza zo skúsenostného poznania, gnózy. Keď viete, ako používať lieky na vyliečenie choroby, tak v nich neveríte (konvenčne), ale máte v nich ozajstnú dôveru, pretože máte skutočné poznanie zo skúsenosti.

"A Ježiš pohrozil diabla; a odišiel z neho, a dieťa sa vytvrdzuje v tú hodinu. Potom prišiel učeníci Ježišovi od seba, a povedal: Prečo sme ho my nemohli vyháňať?
"Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý. Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" On im povedal: "Pre svoju malú vieru [ἀπιστία apistia]. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru [πίστις pistis] ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: "Prejdi odtiaľto ta!" - prejde. A nič vám nebude nemožné." - Matúš 17:18-20

V jednom z dávnych písiem budhizmu, sa uvádza:

"My hovoríme, že neprekonateľná bodhi [múdrosť, chokmah] má vieru ako svoju príčinu. Príčin prebudenia je nespočetné množstvo, ale ak ich všetky zosumarizujeme ako vieru, tak pokryjeme všetko. Ó Šáriputra, konečná pravda je naozaj prístupná iba vierou." - Uttara-tantra-šastra / Ratnagotravibhāga napísaná Budhom Maitréja

Všetky príčiny prebudenia možno jednoducho zhrnúť ako viera. To je dôvod, prečo tento klenot plniaci priania sa objaví len v rukách nagy, v nás, vďaka viere.

Opäť platí, že táto viera nie je iba presvedčením. Keď sa pozrieme na korene tohto slova viery v angličtine, tak nájdeme niekoľko veľmi zaujímavých významov.

Peithó

V priebehu storočí sa toto slovo viera veľmi zmenilo. Keď sa ponoríme do etymológie slova viera, tak jej najhlbšie korene nájdeme v gréckom jazyku, v súvislosti so slovom Πειθώ Peithó. Dokonca u nich môžeme nájsť i akúsi podobnosť vo výslovnosti.

V Biblii, slovo viera sa vyskytuje len raz v Starom zákone, ale v novom zákone sa vyskytuje mnohokrát. Väčšina z tých výskytov pochádza z gréckeho slova pistis, avšak slovo pistis vzniklo od slova peithó.

Staroveké grécke slovo peithó znamená "presvedčiť," nie iba presviedčanie ako funkcia reči, ale niečo subtílnejšieho. Pri slove presviedčanie máme zvyčajne na mysli niekoho, kto sa nás snaží o niečom presvedčiť. Toto nie je celý význam peithó. Peithó znamená "presvedčenie, ktoré rastie v samotnom človeku." Tiež to znamená "mať dôveru." To je význam viery. Byť presvedčenejší o pravde a realite. Pravá viera má svoje korene v skúsenosti.

Vďaka našej skúsenosti sa učíme. To je spôsob, akým sa presviedčame, na základe skúseností. Nie na základe teórií. Nie na základe planých presvedčení. Tieto sú veľmi povrchné. Presvedčenie, ktoré máme na základe teórie alebo konvenčnej viery je veľmi slabé. Pozrite sa na svoj vlastný život, a preskúmajte, ako ste sa prehupli z jedného presvedčenia do druhého. Možno to bolo v politike, náboženstve, alebo možno v životnej filozofii. Pozrite sa na fázy svojho života a uvidíte, ako sa vaše vlastné presvedčenia menia každých pár rokov. Možno ste boli kresťanom, možno ste boli moslimom, možno ste boli budhistom, a tiež ste mohli byť veľmi horlivý a nadšený z týchto náboženstiev, ale nakoniec sa tieto presvedčenia vytratili. Čo sa stalo s vašou vierou? Čo sa stalo s vaším presvedčením? Toto môžeme takisto vidieť v politike. Ľudia neustále menia svoju lojálnosť k politickej strane.

Viera je získaná zo skúsenosti.

V čom máme svoju vieru teraz? Obrovskú vieru máme v televízii, v internete, a vo filmoch, pretože do nich investujeme veľa času. Máme vieru z našej skúsenosti, že budeme mať určitú skúsenosť z filmov, televízie a internetu. Preto cítime potrebu alebo túžbu po pohodlí, po úteku, aby sme mohli cítiť niečo emocionálne. Ideme tam, kde je naša viera. Sledujeme dramatický film alebo sentimentálny film alebo si čítame určité žánre kníh, aby sme pocítili to, čo chceme pocítiť. Skrze ústa môžeme povedať, že svoju vieru máme v Boha, ale v skutočnosti, ak budete pozorovať svoje správanie, tak zistíte, že ju máte v kofeíne, cukru, televízii, internete, v chodení do kina, v chodení do barov a v ponevieraní sa s priateľmi, ktorí majú zlé návyky.

Vidíte, naša viera je preukázaná v tom, čo robíme, v našich činoch, vrátane našich myšlienok a pocitov.

Viera je žijúca skúsenosť, a nie len plané presvedčenie. Svoju vieru dokazujeme denne podľa toho, ako konáme. Svoju vieru preukazujeme tým, čo robíme so svojim časom a energiou.

Kde je teda naša viera? Mnoho z nás má svoju vieru v hraní videohier, alebo v hraní s rockovou kapelou, alebo v naháňaní sa za módou, alebo v zarábaní peňazí.

Mnohí z nás majú svoju vieru spútanú v peniazoch. Máme presvedčenie a vieru v to, že peniaze vyriešia naše problémy a prinesú nám šťastie. Ak je toto naša viera a naše presvedčenie, potom sme odsúdení trpieť.

Mnohí z nás investujú svoju vieru do škôl, kostolov, skupín, alebo do nasledovania určitého učiteľa, majstra alebo guru.

Vo všetkých týchto prípadoch sme odsúdení trpieť, pretože všetky tieto veci sú nečisté, dočasné, a klamlivé, ktoré nemôžu vyriešiť problém utrpenia. Môžu nám poskytnúť dočasný únik, alebo dočasný pocit bezpečia, alebo chvíľkový pocit alebo záblesk niečoho, čo sa nám môže zdať, ako skutočné, ale v konečnom dôsledku zostaneme so svojimi problémami nevyriešenými, a zostaneme prázdny, poškodený, sklamaný, znechutený, a odoberieme sa hľadať niečo iné, aby sme nahradili to, v čo sme kedysi mali vieru.

Pravej viery sa takýto problém netýka.

Ak sa pozrieme späť ku etymologickým koreňom slova viera, tak zbadáme, že tiež súvisí so starým francúzskym slovom feid, čo znamená veriť/dôverovať. Do čoho vkladáme teraz svoju dôveru? Čomu veríme/dôverujeme? Veríme/dôverujeme svojmu egu, bohužiaľ.

Nakoniec, keď sa pozrieme na korene tohto slova, tak zistíme, že toto slovo viera v skutočnosti súvisí s presvedčením o správnosti, dôverou a pravdou. Najzaujímavejšie zo všetkého je toto grécke slovo Peithó, pretože to je meno bohyne. Naše moderné slovo viera pochádza z mena gréckej bohyne.

Peithó ruka v ruke s Erosom pristupuje k Venuši (Afrodite) a Anterosovi. Rímska freska, 1. storočia nášho letopočtu.

Peithó je veľmi záhadná postava v gréckom panteónu. O tejto bohyne sa toho vie veľmi málo. Z toho mála, čo je známe, je znázornené na týchto obrázkoch.

Peithó a Afrodita

"Ó najvyššia Peithó (viera), Afroditin posol (lásky)." - Pindara, Nemean Óda 8, grécky text 5 storočie pred naším letopočtom

Peithó slúži Afrodite. Afrodita je grécka bohyňa lásky, srdca a krásy. Peithó neustále slúži Afrodite, a v mnohých prípadoch sa takmer zdajú byť rovnakou osobou. Niekedy sa Afrodita nazýva Peithó, pretože Peithó predstavuje aspekt vedomia. Rovnakým spôsobom i Afrodita môže predstavovať vedomie alebo aspekt Bytia.

Meno Afrodita znamená "narodená z peny." Vynorila sa z mora. Toto more sú vody, z ktorých sa vynára naga, naše vlastné vnútorné vody, hebrejské písmeno mem. To je dôvod, prečo v knihe Tarot a Kabala Samael Aun Weor uviedol, že v hebrejskej abecede existujú tri tajomné písmená, a písmeno mem je jedným z nich, ktoré taktiež predstavuje vieru. Ak ste študovali hebrejské písmeno mem, okamžite uvidíte prečo. Pretože toto písmeno súvisí s vodami.

Afrodita, bohyňa lásky má túto slúžku, Peithó. Meno Peithó má zvyčajne znamenať presviedčanie. Opäť platí, že sa nejedná len o presviedčanie prostredníctvom reči. Je to presviedčanie skrze moci bohyne. Jedná sa o presvedčivú moc Božskej Matky.

"[Afrodita] zdroj Peithó [viery], tajomstvo, uprednostňovaná kráľovná, slávne zrodená, viditeľná i neviditeľná." - Orfický chválospev 55 k Afrodite, grécky chválospev 3 storočie pred našim letopočtom po 2. storočie nášho letopočtu

Toto samo o sebe je veľmi krásne a hlboké učenie. Viera, ako skúsenosť, ako poznanie, sa vynára skrze moci Božskej Matky.

"Veľký Phoebus [Apolón], kľúče múdrej Peithó [viery] k milovaným [Afroditiným] skutočným svätostiam sú tajné." - Pindar, Pythian Óda 9

Ako vytvoriť vieru

Ako vidíte, viera nie je len koncept alebo presvedčenie. Viera nie je niečo nehmotného. My, na Západe si myslíme, že dôvera a viera sú len koncepty, duševné predstavy. Tak tomu, ale nie je. Viera nie je len predstava, alebo slovo. Je to substancia. Je to hmota a energia. Teraz hovoríme o viere na tantrickej úrovni. Viera nie je iba pojem alebo nálepka. Viera je substancia, ktorú musíme vytvoriť. Viera je sila našej Božskej Matky, ktorá sa vytvára skrze bódhičittu a prostredníctvom našich sexuálnych vôd. To je dôvod, prečo viera, Peithó, je reprezentovaná ako žena, ktorá sprevádza Afroditu.

Nemyslite si, že len preto, že ste čítali nejakú knihu a ta sa vám zapáčila, budete mať teraz vieru. To je nesprávne myslenie. Nemyslite si, že len preto, že navštevujete určitú školu po dobu desiatich, pätnástich, dvadsiatich, tridsiatich alebo štyridsať rokov, že teraz máte vieru. To je nesprávne. Viera nie je niečo, čo získate len tým, že budete čítať knihy alebo že si na seba pripnete visačku, na ktorej stojí: "teraz som budhista, takže mám vieru v Budhu." To nie je dobrý prístup. To, čo máte, je presvedčenie. Presvedčenie je v poriadku, no to nie je viera. Viera je substancia. Je to hmota, je to energia. Viera je samotná duša.

Ak sa divíme, prečo sme také motýle prelietavajúce zo školy do školy, od náboženstva k náboženstvu, z politickej strany do inej politickej strany, alebo z učiteľa na učiteľa, je to preto, že nemáme vieru. To, čo máme, je presvedčenie. Hovoríme tomu viera, no v skutočnosti sa jedná len o presvedčenie. Prídeme do novej skupiny alebo novej školy a veľmi sa nadchneme a hovoríme, že máme vieru. To nie je viera, to je presvedčenie. Viera musí byť vybudovaná a vy musíte vedieť, ako na to.

Viera sa buduje skrze moc Božskej Matky. Problém je v tom, že potenciál na vytvorenie viery, ktorý je v našich vodách, je úplne rovnaký potenciál na vytvorenie utrpenie. To je dôvod, prečo sa Peithó môže taktiež prejavovať aj negatívne, ako zvádzanie, pokušenie, atď.

V našich sexuálnych vodách je sila stvorenia. To je dôvod, prečo sa v základe všetkých náboženstiev vždy výslovne vyžaduje od začiatočníkov, aby držali pod kontrolou sexuálnu silu a naučili sa ju používať na duchovný rozvoj, skôr než na sexuálnu žiadostivosť. To platí vo všetkých prípadoch, vo všetkých náboženstvách. Bohužiaľ v dnešnej dobe väčšina náboženstiev túto vedu stratilo, t.j. presné znalosti o tom, ako túto sexuálnu hmotu zužitkovať a transformovať ju do čistej viery. Miesto toho, čo v dnešnej dobe môžeme vidieť je to, ako ju používajú a pretvárajú na fanatizmus a pýchu. To je dôvod, prečo vidíme mníchov, mníšky, lámov, imámov, a všetky rôzne typy duchovných vodcov, ako vedia zadržiavať svoju sexuálnu energiu, ale nevedia, ako z nej spraviť vieru. Miesto toho z toho robia fanatizmus. Obracajú to na pýchu. Toto sa deje všade vo svete.

Napriek tomu sa samozrejme nejedná o jediný spôsob. Každý veľký anjel, budha, majster, vznikol skrze silu sexuálnych vôd. Všimnite si Ježiša, ako kráča po vode, Mojžiša, ako oddeľuje vody (čisté od nečistých), Padmasambhavu, ako sa rodí z vôd, atď.

Eros a Himeros

Tu vidíme bohyňu Peithó so svojimi dvoma spoločníkmi v gréckom panteóne: Eros a Himeros.

Peithó s Erosom a Himerosom

Eros a Himeros sú obaja grécke symboly.

Eros súvisí so sexom. Odtiaľto máme slovo erotické. Eros nie je sexuálna žiadostivosť. Ekvivalent Erosa v kresťanstve je Kristus. Eros je tvorivá Božia sila, sexuálna sila Boha, ktorá je čistá, v ktorej nie je žiadna sexuálna žiadostivosť. Jedná sa o čistú lásku. Slovo Eros znamená láska. Nejedná sa však o túžbu, ani pripútanie, ani túžbu po pocite. Nejedná sa o túžbu niečo alebo niekoho dobyť, chcieť, alebo byť chcený. Tu sa jedná o bódhičittu. Čiže prebúdzajúca sa myseľ. Ide o vedomie božskosti.

Himeros je Erosova sila. Je to sexuálna sila. Je to túžba, zapojenie sa sexuálnej energie, uvedená do činnosti. Himeros je aktívna látka Erosa.

Tu vidíme krásnu trojicu síl. Peithó predstavuje silu presvedčenia v súvislosti s Afroditou, bohyňou lásky. Eros predstavuje sexuálnu silu Boha. Himeros je aktívna energia tejto sexuálnej sily. Tieto tri božstvá predstavujú veľmi vysoké aspekty nášho vlastného vnútorného Boha.

Pokiaľ rozumieme ceste a poznáme ju, tak môžeme vidieť, že toto sú sily, ktoré v nás vytvárajú vieru. Učíme sa, ako túto sexuálnu silu Boha/Erosa vziať, využiť ju a nasmerovať ju, čo je Himeros, a tým, posilňujeme Peithó, vieru, silu nevyvrátiteľného presvedčenia. A týmto získame skúsenosť reality. Naše duchovné oči sa nám otvoria. Vidíme pravdu. Zažijeme to, čo duchovnosť skutočne je. Toto je spôsob, akým sa rodí viera. To je dôvod, prečo vo všetkých náboženstvách sveta, tí, ktorí sa neučia využiť, transformovať sexuálnu energiu v súlade s božími zákonmi, nikdy nemôžu mať vieru, pretože oni nikdy nemôžu zažiť podstatu Boha, podstatu seba. Tak dlho ako naša sexuálna energia je uväznená v túžbe, vo falošnom pocite seba samého, v agregátoch ja/eg, naše vnímanie bude vždy zatemnené a nesprávne. Takže naše zážitky budú založené na falošnom základe. Nebudeme mať vieru. Budeme mať fanatizmus. Budeme mať hrdosť. To je dôvod, prečo máme toľko hrdosti. To je dôvod, prečo sme všetci fanatici. Nie sme verní.

Arkánum 11

Grécka bohyňa Peithó je znázornená na Arkánum 11 tarotových kartách. Arkánum 11 znázorňuje bohyňu, ako úplne pokojne otvára čeľuste leva. Čo tento lev predstavuje? Tento lev predstavuje vašu karmu. Tento obrázok nám ukazuje celú cestu. Tým, že otvoríme čeľuste leva. Lev je naša karma. Jedná sa o dôsledky všetkých chybných činov, ktorých sme sa dopustili vo všetkých našich predchádzajúcich existencií po tisícročia.

Ak sa na chvíľu zamyslíte nad chybami, ktoré ste urobili v tomto živote a vynásobíte ich stovkami minulých existencií, tak získate ako-tak predstavu. Viem, že všetci by sme chceli veriť, že vo svojich minulých životov sme boli veľkí svätci, no na toto neexistuje žiadny dôkaz. Ak chcete vedieť, kto ste boli v predchádzajúcej existencii, pozrite sa na to, kto ste práve teraz. To, čo ste boli predtým z vás urobilo to, čo ste teraz. To, čo ste teraz, je výsledkom toho, čo ste boli. Ak trpíte a ste v bolesti, ak máte pochybnosti, hnev, pýchu, sexuálnu žiadostivosť, obžerstvo, chamtivosť, strach atď., tak vedzte, že tieto ste si vytvorili vo všetkých svojich minulých životov. Neboli ste ani svätcami, ani majstrami. Boli ste stratení v nejakom smútku, rovnako ako my ostatní. Takže tu nebuďme hrdí a buďme realistickí.

Ak sa chceme zmeniť, tak budeme potrebovať túto bohyňu, aby otvorila levie čeľuste. Tento lev je pripravený nás zožrať. Má tu niekto nočné mory, alebo ich mal niekedy v priebehu života? Nočné mory, kde nás prenasledujú, alebo nás naháňajú hrozné príšery alebo démoni. Nočné mory, kde nás vťahujú do jamy, kde nás potom zožerú alebo zabijú? Toto nie sú len fantázie. Jedná sa o odzrkadlenie vašej karmy. To je to, čo nás čaká.

To lev predstavuje všetky sily, ktoré sme dali do pohybu, v našich predchádzajúcich životov. Tieto sily sa blížia k bodu, ktorý sa už nedá udržať. Bod, v ktorom sme sa stali tak nebezpečnými pre prírodu, seba, a ostatných, že náš vlastný Najvnútornejší nás zo súcitu zrazí do vnútorných svetov, aby nás tam od tejto karmy očistili. Toto nie je z pomsty alebo trest krutého, tyranského boha. Je to jediný spôsob, ktorý Boh vidí, ako sa môžeme vykúpiť, pretože sme tak tvrdohlaví a neznalí, že sami sa z týchto našich chýb nevykúpime. Vykúpenie má dve možné cesty: vykúpenie na základe vlastného pričinenia skrze naše činy, alebo vykúpenie, ktoré nám poskytne príroda skrze peklo. Je na nás, aby sme si vybrali. Každý deň si vyberáme, podľa toho, ako používame hmotu a energiu v každom okamihu.

Arkánum 11 predstavuje to, čo sa s nami stane, ak sa rozhodneme vykúpiť sami, ak sa rozhodneme na sebe pracovať. Ak si teda zvolíme túto cestu, je to voľba viery. To je dôvod, prečo Peithó otvára levie čeľuste. Ona je v nás tou esenciou, materiálom alebo hmotou Božskej Matky, ktorá to dokáže. Avšak skrze pýchu, skrze fanatizmus, skrze plané presvedčenie to nedokáže, pretože to všetko sú egoistické aspekty. Môže to urobiť iba prostredníctvom prebudeného vedomia, bez ega.

Potom sa naskytá otázka, koľko z nášho ega sme zničili? Koľko z nášho vedomia sme prebudili? Koľko sme vykúpili z našej duše? Ak o sebe tvrdíme, že sme veľkí gnostici, skvelí duchovní ľudia, a pod., na čom je naša viera založená? Na planom presvedčení? Alebo sme zažili smrť ega? Overili sme si prostredníctvom svojho konkrétneho precízneho poznávania a vnímania, že naše ego umiera, alebo tomu iba jednoducho veríme?

Nie je to ťažká otázka, ale mám podozrenie, že väčšina študentov gnózy nebude schopná odpovedať. To znamená, že musíme pracovať tvrdšie. Musíme prehodnotiť spôsob akým vlastne na sebe pracujeme. Musíme to brať skutočne vážne.

Nemáme čas byť veriaci. Veriacimi sme boli po stáročia. Každý, kto je stúpencom gnózy, bol predtým taktiež stúpencom iných náboženstvách. To z vás nerobí nikoho zvláštnym. Byť stúpencom určitého náboženstve, alebo nasledovať určitú duchovnú skupinu, je naozaj zbytočné, ak i naďalej budeme v rovnakej situácii, v akej sme teraz.

To, čo potrebujeme, je zmena. Skutočná zmena. Zásadná zmena v našom živote. Nielen len v našom spôsobe myslenia alebo ukazovaní sa, ako sa správame k ostatným, ale v spôsobe, akým funguje myseľ.

Je to dobré, aby sme študovali úrovne viery. Pamätajte si, že pravá viera nie je plané presvedčenie. Viera je látka. Vynára sa v nás z našich vlastných vôd. Ak sme smilníkom, čo znamená, že mávame orgazmus, potom nikdy nemôžeme mať vieru. Je to nemožné, pretože plytváme samotnými silami, z ktorých viera pochádza. Ak neprestajne z tela vylučujete sexuálnu energiu prostredníctvom orgazmu, viera je vylúčená. Je to nemožné. Nemôže k nej dôjsť. Viera sa začína objavovať, keď začneme šetriť energiu a premieňať ju.

Zrodenie viery sa v nás deje na úrovniach, až kým sa v nás napokon nezrodí Kristus, náš Najvnútornejší, naša Božská matka. Táto energia, táto substancia sexuálnych vôd, je spôsob, akým sa z vody vynára norbu, klenot plniaci priania.

Štyri typy viery

1. Čistá viera

Keď prvýkrát počujeme učenie, ako je toto, a vidíme, ako všetko do seba pekne zapadá, a aké krásne pravdy sa tam skrývajú, a naša myseľ a srdce sú z toho otrasené, toto je prvou známkou toho, že viera sa pre nás môže stať potenciálnou realitou, že sme schopní ju v sebe vytvoriť. Keď sme takýmto učením skutočne inšpirovaný. Nemyslím inšpirovaný teóriou alebo myšlienkami, ktoré v nás vyvolajú nové politické alebo náboženské myšlienky. To, o čom sa tu bavíme je čistá, prenikavá viera, t.j. prvý typ viery. Jedná sa o energiu vo vašom tele, srdci a mysli. Je to niečo, čo s vami naozaj otrasie, čo vo vás zanechá skutočne silný dojem.

Zamyslite sa nad okamihom, kedy ste prvýkrát boli otrasení gnózou. Keď sa vám vskutku prevracali oči. Keď ste naozaj chápali a videli, že toto je niečo, skutočne hlboké a ozajstné. To je čistá viera. To je prvý typ viery, prvý okamih, kedy sa vo vašom vedomí zableskne klenot. Jedná sa o naozaj krásny zážitok.

Bohužiaľ, zvyčajne netrvá dlho. Ako viete, pokiaľ túto vieru nedostaneme na ďalšiu úroveň, tam sme čoskoro odradení. Ak s touto prvou vierou zaobchádzame spôsobom, akým zvyčajne zaobchádzame s inými vecami vo svojom živote, potom túto čistú vieru jednoducho vezmeme a premeníme ju na fanatizmus. Premeníme ju na pýchu. V mysli si myslíme, "Teraz som gnostik. Som dobrý. Som v bezpečí. Teraz som lepší ako ostatní, pretože som si zaslúžil nájsť toto skvelé učenie a teraz nasledujem Samaela Aun Weora alebo takú alebo onakú osobu." Toto je zrod fanatizmu. Toto je zrodom utrpenia.

Táto čistá viera napriek svojej kráse, je tiež okamihom neuveriteľného nebezpečenstva, ak nebudeme mať dobrého učiteľa, ktorý nás povedie, aby sa z nás nestal ďalší fanatik. Je smutné, že väčšina učiteľov sa snaží zo študentov urobiť nasledovníkov, veriacich alebo fanatikov. Chcú, aby študenti boli závislí, aby uctievali, aby boli pripútaní k niekomu alebo niečomu.

Nerobte z gnózy dajakú ďalšiu planú vieru, či spoločenský klub, alebo len ďalší zvyk osobnosti. Pravá gnóza nie je planá viera. Po pravde, gnózu ani nemožno nájsť, ak sme iba slepí „veriaci.“ Rozumiete tomu? Ak ste iba slepí „veriaci,“ tak obmedzujete svoje vnímanie.

Dovoľte mi, aby som vám uviedol príklad. Ktorýkoľvek deň v týždni, ak sa budete pozerať na správy zistíte, že nejaká známa osobnosť je v maléru. Polovica populácie si viac či menej myslí, že tento človek je nevinný, a druhá polovica sa domnieva, že je vinný. Okamžite sa chceme prikloniť buď k jednej strane kyvadla, alebo k druhej. "Verím, že je nevinný/á; mali by sme ho/ju podporiť." "Myslím, že je vinný/á, a že je zlý/á, a mali by sme ho/ju odsúdiť." Vidíte to? V mysli z tejto osoby robíme buď démona alebo svätca bez akýchkoľvek poznatkov. Nemáme žiadnu pravú vieru, žiadnu skúsenosť, žiadne priame vnímanie jeho/jej činu. Máme len ilúzie, ktoré nám predhodili médiá a ilúzie vytvorené vlastnou mysľou. Prečo sa vždy rozprávame o celebritách a ďalších duchovných skupinách, a ostatných ľuďoch, keď ich nepoznáme, keď sme sa s nimi nikdy nestretli? My nepoznáme ich myseľ, ich dušu alebo ich karmu. Nevieme, čo urobili alebo neurobili. My to jednoducho nevieme, ale napriek tomu o tom budeme rozprávať, ako by sme to vedeli, pretože sme hlúpi. Pretože proste slepo niečomu veríme, alebo neveríme, pretože si myslíme, že je to pravda. Nič z toho nie je pravda.

Toto je zásadné hľadisko, ktoré musí gnostický študent u seba rozvinúť: vždy spochybňujte vnímanie. Vždy sa pýtajte, čo môže byť potvrdené ako pravdivé. "Čo môžem podľa svojich skúseností potvrdiť ako pravdivé? Nemôžem ani potvrdiť, či je moje meno pravdivé, či sú moje spomienky pravdivé, či je vôbec skúsenosť tohto okamihu pravdivá, pretože spím. Pretože mám pýchu a lenivosť. Ako môžem potom potvrdiť, či taký a taký človek na druhej strane planéty je dobrým alebo zlým človekom? Ako sa môžem dostať do sporu s ľuďmi o ľuďoch, o ktorých nič neviem?" No napriek tomu to robíme.

Toto predstavuje nebezpečenstvo počiatočného zrodu viery, ktorá sa v nás vynára pri hocičom. Keď sa pre niečo nadchneme, tak okamžite tento počiatočný zrod viery premieňame na plané presvedčenie. Premieňame ju na fanatizmus. Robíme z nej klamstvo.

Ako protilátka nám slúži neustále sebapozorovanie, neustále spochybňovanie vnímania a myslenia. Týmto spôsobom študujeme učenie bez toho, aby sme sa k niekomu alebo niečomu pripútali.

2. Túžobná viera

Tým že študujeme učenie alebo nasledujeme náboženstvo, začneme vidieť vlastnosti, ktoré dané náboženstvo popisuje. Napríklad majster Samael Aun Weor uviedol nespočetné množstvo krásnych príkladov sily gnózy. Opísal mnoho skúseností, ktoré sa týkali či už astrálneho, mentálneho alebo príčinného sveta. Tieto príbehy nám dávajú veľkú inšpiráciu. To je dôvod, prečo o nich písal: aby jednoducho inšpiroval našu dušu, aby nasledovala jeho príklad. To je spôsob, ako sa z našej čistej viery stáva túžobná viera. Je to druh viery, ktorá chce, aby sme tieto zážitky zažili na vlastnej koži, aby sme sami zažili Boha, videli pravdu, poznali svoje vlastné Bytie. Aby sme sa sami mohli porozprávať s Ježišom – a nie iba o ňom počuť alebo čítať, ale skutočne ho vidieť, pohovoriť si ním, spýtať sa ho otázky a dostať odpovede.

Keď počúvame o zážitkoch Samael Aun Weora, tak prirodzene pociťujeme túžobnú vieru zažiť ich na vlastnej koži. Inšpirovať dušu je krásne a potrebné, no nesmieme zabúdať, že i tu nám opäť hrozí nebezpečenstvo vďaka pýche. Tí, ktorí študujú toto učenie ľahko premenia svoju túžobnú vieru na pýchu. Všetci sa domnievame, že tieto zážitky si zaslúžime práve teraz. "Keď Samael mohol mať takéto zážitky, ja ich chcem tiež, a pokiaľ možno ešte dnes." My sa domnievame, že sme na rovnakej úrovni ako on, a že by sme mali byť schopní okamžite sa dopracovať k rovnakým zážitkom. Ak sa nám to nepodarí, tak klameme a vravíme, že sme ich zažili. Ak sa nám to nepodarí, tak sa naštveme a naša viera sa stane fanatizmom proti gnóze, proti tomuto náboženstvu, pretože sa cítime byť zradení, a pritom si ale vôbec neuvedomujeme, že zrada prišla z našej vlastnej mysle a našej pýchy. Vidíte, ako nepatrné sú tieto nebezpečenstvá? Ako ľahko nás naša myseľ znova a znova podvádza!

Potrebujeme vieru. Najväčšie nebezpečenstvo pre vieru, je pýcha. Ak vezmeme túto túžobnú vieru a s pokorou si uvedomíme na akej úrovni sa vlastne nachádzame, čo je veľmi nízka, a napriek tejto nízkej úrovni a svojej bezvýznamnosti praktizujeme cvičenia, vtedy máme potenciál túto túžobnú vieru v sebe rozvíjať a dopracovať sa k zážitkom. No nesmieme zabúdať, že tieto zážitky budú adekvátne k našej úrovni. Toto je dôležitý fakt.

Počas mnohých rokov sme počuli veľa študentov, ako si sťažujú, "Študujem toto vaše učenie a praktizujem cvičenia, no nemám žiadne zážitky, ktoré vy tu v týchto knihách popisujete, takže to učenie musí byť lož." Tento výrok je 100 % pýcha. To, čo musíme hľadať, sú skúsenosti alebo zážitky, ktoré si zaslúžime. Zážitky týkajúce sa našej úrovni.

To, čo potrebujeme najviac na našej úrovni, je pracovať na svojom egu a zmeniť sa. Sľubujem vám – a to som žiadnemu študentovi nikdy nesľúbil, že niečo od gnózy získa, ale jednu vec vám sľúbiť môžem - ak budete na sebe pracovať, ako učí gnóza, tak vaša tvár bude vložená do zápachu vášho ega rovnakým spôsobom, akým cvičíme psa. Keď si zaobstaráte šteňa, a ono vykoná potrebu na vašu peknú podlahu, tak vy mu jednoducho do toto strčíte nos a poviete: "Nie, nie, nie, tu nie je záchod, pekne choď na svoje miestečko." Čiže ak sa chcete zmeniť a vykúpiť zo svojich hriechov, vaše vnútorné Bytie vám spraví presne to isté, aby ste sa naučili. Boh vám vopchá tvár do vašej pýchy, sexuálnej žiadostivosti, závisti, a povie: "Nie, nie, nie" – a toto sú práve tie skúsenosti a zážitky, ktoré majú cenu. To je spôsob, ako sa učíme, aké sú naše najväčšie prekážky, ktoré nám bránia pred krásnymi zážitkami, o ktorých rozpráva Samael Aun Weor. Ľudia sa vždy pýtajú: "Prečo nemôžem mať tie krásne zážitky? Prečo sa nemôžem prebudiť v astrálnej rovine? Prečo sa nemôžem prebudiť v mentálnej rovine? Prečo sa nemôžem prebudiť v príčinnej rovine? Ako to, že nemôžem zažiť absolútno?" Odpoveď je zrejmá: pretože máte príliš veľa pýchy. To je hlavný dôvod. Pracujte na svojej pýche. Ako vidíte v každej otázke nachádzame jeden a ten samý problém: "ego."

3. Pevná viera

Keď na sebe pracujeme a stávame sa lepším človekom, táto viera rastie a stáva sa pevnou. Prečo? Toto je vlastne kritický bod.

Väčšina študentov gnózy má čistú alebo túžobnú vieru, ale len veľmi malé percento ľudí sa dopracuje k pevnej viere. Pevná viera je skutočná viera. Mať pevnú vieru znamená mať skúsenosť, skutočne niečo zažiť. To však nemusí nutne znamenať, že ste prebudili vedomie v chráme Alden a vyspovedali tam všetkých majstrov medicíny. Neviem síce, ako by ste z toho mali duchovný alebo vedomý prospech, no možno nejaký by ste mali, ale oni sú zaneprázdnení pomáhaním tým, ktorí trpia, a majú na práci veľa dôležitých vecí. Takže pokiaľ naozaj nepotrebujeme pomoc, tak by sme ich pravdepodobne nemali obťažovať.

To, čo máme na mysli pod pojmom skúsenosť alebo zážitok v gnóze, ktorý vám dá pevnú vieru je druh zážitku, ktorý vám skutočne ukáže niečo o sebe, čo je potrebné zmeniť, a vy to zmeníte, a vidíte prospech.

Skutočným zážitkom nemáme na mysli "duchovné zážitky," ako napríklad mať „nadprirodzené“ schopnosti, alebo dostať sa von z tela. Akýkoľvek čierny mág sa dokáže dostať von z tela. A čo má byť?

Skutočným zážitkom taktiež nemáme na mysli zažiť v meditácii samádhi. Každý sa môže naučiť, ako dosiahnuť samádhi. To samo o sebe nič neznamená. Ja osobne som mal veľa študentov v priebehu rokov, ktorí veľmi ľahko dosiahli samádhi. Mal som jednu študentku, ktorá ani nemohla zostať v tele. Zvyšok študentov nad touto schopnosťou úplne slintali, a vraveli: "Kiež by som mal takúto schopnosť." Ona jednoducho nedokázala zostať vo svojom tele. Hneď ako zavrela oči k meditácii, už bola aj von z tela. Ale jej sa to nepáčilo. Zakaždým keď rozprávam tento príbeh, tak vidím tie isté výrazy tváre, pretože každý začne závidieť. Závisť je ego.

Mimotelné zážitky vám nedajú pevnú vieru. Táto dievčina, ktorá mala tieto zážitky nevybudovala na základe toho žiadnu vieru, pretože ona tieto zážitky nevyužila na to, aby sa dozvedela niečo o svojom egu. Nemala záujem. Bolo jej to jedno. Myslela si, že je v poriadku tak, ako bola, aj keď jej Bytie vynakladalo veľa úsilia, aby ju o nej naučilo, kto vlastne je, no ona sa učiť nechcela. Keďže týmto nebudovala žiadnu pevnú vieru, tak nakoniec s týmto učením skončila.

Na druhej strane poznám študentov, ktorí nemajú vôbec žiadne skúsenosti mimo tela, ale zato majú obrovskú pevnú vieru, pretože majú skúsenosti, ktoré potrebujú. Skúseností pri ktorých sa učia, ako sa zmeniť a ako sa pretransformovať na dobrého človeka. To je to, čo buduje pevnú vieru.

Ide o to si uvedomiť praktickú pravdu a účel tohto učenia, že to nie je len mať fantastické zážitky, ale ide skôr o to, aby sme sa stali vadžrasattva, zdokonalenou dušou.

4. Nezlomná viera

Čím viac máte skúseností zo skutočnej podstaty učenia, tým viac sa táto pevná viera stáva nezlomnou vierou. Toto je štvrtý typ. Nezlomná viera znamená, bez ohľadu na to, ako zlé sú naše okolnosti alebo ako tvrdé sú naše skúšky, my nemáme žiadnych pochýb o účelu alebo dokonca jeho strate. 100 percent: nikdy sa už nedokážeme vrátiť. To znamená, že aj keď celý svet sa obráti proti nám, a všetci o nás budú hovoriť iba v zlom, šíriť klebety a fámy, kritizovať nás a nenávidieť, tak my i tak nezídeme z cesty. To je znamenie nezlomnej viery. A to je veľmi, veľmi zriedkavé. Skutočne, toto je znamenie majstrovstva. Väčšina z nás sa príliš zaujíma o to, aby sa zapáčila a zapôsobila na ostatných, alebo o svoje vlastné pohodlie.

"Každý, kto zo seba stopercentne odstránil všetky nežiaduce elementy, u seba očividne stopercentne otvoril vnútornú myseľ. Takýto človek bude mať absolútnu vieru." - Samael Aun Weor, Veľká vzbura

Pestovanie a rozvoj viery je vlastne celá práca. Je to rovnaká vec, ako vytvoriť a vybudovať dušu, alebo vytvoriť dokonalú vadžrasattvu.

Viera je substancia

Viera nie je myšlienka alebo pojem, alebo vec nad ktorou sa zamýšľame. Viera je substancia. Je to niečo, čo musí byť v našom fyzickom, vitálnom, astrálnom, mentálnom a príčinnom tele. Je to látka, energia, sila.

Pre nás, ako začiatočníkov je nutné pochopiť, ako sa táto substancia vytvára. Ako sa vyrába, a čo vlastne viera znamená? Vieru nevytvoríme tým, že to jednoducho budeme myslieť dobre, alebo že budeme mať dobré úmysly. Nevytvoríme ju čítaním knihy. Nevytvoríme ju tým, že budeme členmi nejakej organizácie alebo že budeme nosiť správne oblečenie. Vieru vytvárame skrze každý čin v každom okamihu.

Viera je dôsledkom našich činov. Svámí Šivánanda to povedal veľmi jasne:

"Žiadna viera, žiadne vedomosti/poznanie."

Úplne jednoduché. Vedomosti/poznanie, ktoré potrebujeme, je Daat (hebrejsky: vedomosti, poznanie), čo je znalosť ako vytvoriť dušu, vedomosti bohov. Získanie týchto znalostí si vyžaduje, aby sme mali vieru.

Ako som už spomenul, musíme zistiť, kde sa naša viera nachádza teraz, a to, do čoho svoju vieru vkladáme. Nielen teoreticky, nielen v našich zámeroch, ale v našich činoch.

Prejdite si priebeh svojho života ako diafilm. Zistite, kde vkladáte svoju vieru. Možno ju vkladáme do partnera, viery, do zamestnania, vzdelania, politickej strany, krajiny, miesta v ktorom žijeme, alebo kultúry, ktorú máme radi. Inými slovami, do týchto vecí vkladáme svoju budúcnosť. Sme presvedčení, že tieto veci nám prinesú budúcnosť, ktorú potrebujeme alebo chceme. To všetko je omyl.

Svoje srdce a myseľ vkladáme do skupín, škôl, vzdelania, zamestnania a manželstva, bez toho aby sme si uvedomili, že každá z týchto vecí je pominuteľná. Dnes alebo zajtra, alebo budúci týždeň tie veci prestanú existovať. Čo nám potom zostane? Kde bude naša duša? Celú svoju energiu a čas vkladáme do vecí, ktoré sú nespoľahlivé, neudržateľné, a celkovo sa im nedá veriť. Síce niektorí tvrdíme, že svoju vieru vkladáme v Boha, avšak my ho nepoznáme. Poznaním Boha, mám na mysli gnózu, vedomý zážitok.

Hľadanie útočiska

V budhizme majú krásnu metódu, o ktorej rozprával Samael Aun Weor. Je to metóda na vytvorenie viery a jej zdokonalenie. V budhizme sa tomu hovorí, hľadanie útočiska. Hľadať v niečom útočisko, znamená nájsť tam ochranu, bezpečnosť, komfort. My všetci hľadáme útočisko vo vzťahu, rodine, kariére, peniazoch, práci, vo svojich investíciách, vzdelaní apod., pričom sa domnievame, že tieto veci nám poskytnú ochranu. No neposkytnú. Oni nám môžu poskytnúť dočasnú ochranu, ale nemôžu nám poskytnúť permanentnú ochranu. Tie veci nás jednoducho nedokážu zachrániť od utrpenia.

Ak chceme skutočne zmeniť svoju situáciu a stať sa zdokonalenou dušou, potom potrebujeme pomoc niekoho, kto to už dokázal. To dáva zmysel, nie? Prečo by sme mali vkladať svoju dôveru v niekoho, kto ešte nedokázal to, čo sa chceme naučiť? Prečo by sme mali vkladať svoju vieru, svoju dôveru ľuďom, ktorí sú plní eg, ktorí len poznajú, ako trpieť a vytvárať utrpenie, hlavne keď je v stávke osud našej duše? To by bolo hlúpe, ale my všetci to robíme. Ak sa skutočne chceme vykúpiť z utrpenia, svoju dôveru a vieru musíme vložiť do niekoho, komu sa už z tohto utrpenia podarilo utiecť a kto nám môže ukázať, ako sa dostať z našej situácie. To je dôvod, prečo je veľmi hlúpe, aby sme svoju vieru vkladali do škôl, skupín, fyzických ľudí, kníh alebo teórií. To je hlúposť. To bude mať za následok len utrpenie.

To, o čo sa koniec koncov snažíme, je hľadať útočisko v božstve, ktoré sa nachádza v našom vnútri.

"Vnútorný Boh ["Budha"] každého z nás, je naša pomoc v núdzi a naše útočisko. Vždy musíme dôverovať svojmu vnútornému Bohu." - Samael Aun Weor, Odhalená Pistis Sofia

Tri klenoty

Musíme pochopiť tri klenoty, ktoré sa v sanskrte nazývajú Triratna. Tieto tri klenoty sú najzákladnejším učením všetkých náboženstiev, vrátane všetkých úrovní budhizmu. V každej z týchto úrovni šrávakajána, mahájána, a tantrajána majú tieto tri klenoty svoj vlastný význam.

Tieto tri klenoty sú pomerne jednoduché: Budha, Dharma, a Sangha. Trojitý klenot. No v skutočnosti sú vlastne jedným. Je to s nimi rovnaké, ako keď spomíname trojicu v kabale. Sú tri ako jeden celok. Jeden ako tri.

Triratna: staroveký symbol troch klenotov

Nebudem podrobne rozprávať o základnej úrovni alebo ako sú tieto symboly interpretované na mahájána úrovni, pretože tieto sú ľahko dostupné. My budeme rozprávať iba o ich najhlbšom význame, ktorý je na tantrickej úrovni.

Na povrchnej úrovni môžeme povedať, že "Budha" je učiteľ. V gnóze, na základnej úrovni ľudia hovoria, že je to Samael Aun Weor. Pre kresťanov, klenot Budhu je Ježiš. Druhý klenot, dharma, je učenie, ktoré odovzdal. Tretí klenot, sangha, je komunita ľudí, ktorí naplnili to, čo sa naučili. Sangha neznamená slepo veriacich, nasledovníkov alebo obdivovateľov. Sangha sú tí, ktorí to dosiahli. Arhati. Ľudia, ktorí boli zasvätení v rôznych stupňoch. Nie fyzicky zasvätení, ale vnútorne. Vonkajšia význam troch klenotov je dobrý pre základnú a mahájánovú úroveň výučby, avšak na to sme sa tu nezišli.

To, čo musíme pochopiť, je úroveň tantrajány. To znamená, že to, čo predstavuje triratna v nás samých. Vnútorný a zároveň dôležitejší význam pre nás, je to, že Budha, t.j. prvý klenot, je náš Najvnútornejší. Je to Bytie nášho Bytia. Budha nášho Budhu. Najhlbšia časť našej duše, naša esencia; ktorá je Ein Sof, taktiež nazývaná Ádi-Budha.

Druhý klenot, t.j. učenie, je to, čo nás naše vnútorné Bytie učí na základe skúseností.

Tretí šperk, t.j. sangha, sú všetky časti Bytia, ktoré sa v nás prebudia skrze prácu. Každý z nás je odrazom vonkajšieho vesmíru, avšak neuvedomený. S našim vývojom sa prebúdza i vnútorný vesmír. Zistíme, že vo vnútri nás je viacej života a poznania, ako by sme si kedy dokázali predstaviť. To je sangha na tantrickej úrovni.

Takže význam prvého klenotu na tantrické úrovni je neprejavený Budha v potenciáli. Jedná sa o ešte nevytvorené svetlo. Je to ďaleko za hranicami hraníc. To je miesto, kde musíme vkladať svoju vieru. To je miesto, kde potrebujeme mať skúsenosť/zážitok. To je to, čo potrebujeme, aby sme dotiahli cestu až do konca.

Viete, ono z hľadiska vývoja našej duše skutočne nezáleží, kde vkladáme vieru vo fyzickom svete. Bohu je z konečného hľadiska skutočne jedno či patríte do takej alebo onakej skupiny. Z pohľadu Absolútna, z pohľadu Budhu, je skutočne jedno či pochádzame z Kolumbie, Severnej Ameriky, Indie alebo Afriky. Nezáleží na tom, aké náboženstvo nasledujeme, alebo akými vlajkami mávame alebo akým jazykom hovoríme. Toto všetko sú absolútne 100 percentne nepodstatné veci. Z hľadiska nášho Ádi-Budhu na čom záleží, je kvalita našej mysle. To určuje, ako dobre Ádi-Budha dokáže prejaviť svoje svetlo skrze našu myseľ. To je to, na čom záleží. Jediná štipka pýchy dokáže toto svetlo poškodiť. Ak máme čo i len atóm pýchy súvisiaci s našou krajinou, náboženstvom, históriou, kultúrou, vzdelaním, jazykom, spôsobom, akým sa obliekame, hudobným vkusom alebo módou, všetky tieto veci korumpujú svetlo. Deformujú ho.

Budha má svoju dharmu. To znamená, že nášmu vnútornému Budhovi je jedno, aký typ náboženstva študujeme vo fyzickom svete. Všetky náboženstvá vo fyzickom svete bez výnimky - vrátane gnózy - sú len predsieň, škôlka pre skutočnú dharmu. Skutočnú gnózu možno získať len od vášho vnútorného Budhu. To znamená, že skutočnú gnózu, ktorú potrebujete, vám ja nikdy nemôžem dať. Samael Aun Weor vám taktiež nemôže dať skutočnú gnózu. Žiadny majster vám ju nemôže dať. Majstri vám ju môžu pomôcť vidieť, ale ten, ktorý vám ju musí dať, je váš vlastný vnútorný Guru, vlastný vnútorný Budha. To je skutočná dharma. Táto dharma je jedinečná pre vašu dušu a myslenie.

Sangha nie je externá skupina do ktorej patríte alebo duchovné hnutie, ktoré sa vám páči. Sangha je vnútorná. Sangha vo svojej tajnej úrovni významu, sú všetky tie nádherné častí vášho vlastného, vnútorného Bytia. Bytie je Elohim Sabaoth. Bytie, vnútorný Budha, je ako armáda rôznych častí, rôznych aspektov. Naše vlastné Bytie je panteón. My si zvyčajne predstavujeme Boha ako starého muža s bradou sediaceho na tróne. Táto predstava však vôbec nie je správna. Už ste niekedy videli plameň plný iskier alebo oheň z ktorého šľahalo množstvo plameňov? To je Bytie. Pozorovali ste už niekedy oceán, ktorý sa zdá byť jednou substanciou? Avšak tak tomu nie je; oceán je plný rôznorodých látok. To je Bytie. Budha je jeden v mnohých častiach. Bytie je rozmanitosť v jednote. To je význam sanghy na najvyššej úrovni.

To je miesto, kde musíme vkladať svoju vieru: do troch klenotov, ktoré sú v nás.

Amitábha Budha, čo znamená "nekonečné svetlo"

Tento obraz ukazuje tri klenoty v ich mnohoúrovňovom význame. Tento obraz v sebe ukrýva veľmi bohatú symboliku. My sa však nebudeme zaoberať všetkými významami. My sa budeme snažiť vysvetliť iba zopár dôležitých, aby ste si mohli utvoriť akú-takú predstavu.

Najdôležitejším klenotom je Budha. V samom centre obrazu vidíme Budhu Amitábha, jedeného z piatich Dhjánibudhov. Amitábha znamená nekonečné svetlo. Vie niekto, ako sa tomuto nekonečnému svetlu povie v hebrejčine? Ein Sof Ór (Ain Soph Aur). Tí, ktorí študovali takéto typy obrazov preto študovali kabalu, aj keď si to pritom vôbec nemuseli uvedomovať.

Telá Budhu znázornené na strome života

Amitábha je Ein Sof Ór, keď po prvýkrát vstúpi do manifestácie a stáva sa sefirou Keter. Sefira Keter je koreň stromu života. Keter je prvou prejavenou sefirou. To je Budha Amitábha, ktorého tu máme na obrázku.

Jeho ruky spočívajú v rovnováhe, kde jedna ruka je položená v druhej s dotýkajúcimi sa palcami. To je mudra súvisiaca s rovnováhou: súvisiaca s rovnováhou metódy a múdrosti, o čom som už spomínal.

V rukách drží modrú vázu. Ta váza predstavuje jeho myseľ. Ako môžete vidieť, ruky má v dokonalej rovnováhe, podopierajúce myseľ, ktorá je prázdna. V tej váze nič nie je. Je to preto, že základnou podstatou všetkých vecí je Prázdnota, Ein Sof, Nekonečno, Absolútno. To je dôvod, prečo je skutočne hlúpe pripútavať sa k niečomu, ako to by bolo skutočné. Vo svojej podstate je všetko prázdne ako tá váza. Pripútavanie sa k niečomu je príčinou utrpenia. To je učenie Amitábha Budhu: vnímanie schopné rozlišovania. V sanskritskej terminológii sa jedná o pradžná.

Pradžná je najvyššia páramitá ["dokonalosť." Vedomý postoj]. Ak ste niekedy počuli o slávnej sútre Pradžňápáramitá, tak práve v nej sa uvádza:

„Forma je prázdnota a prázdnota je forma.“

Z tejto sútry pochádza slávna mantra:

Gate gate paragate parasamgate bodhi svaha

"Pokračuj, pokračuj, pokračuj ďalej, choď až za absolútne možné hranice, objav osvietenie."

To je učenie Amitábhu.

Tu nás Amitábha učí skutočnú povahu troch klenotov, pravú podstatu cesty, čo je rozvinúť vnímanie schopné rozlišovania, vidieť skrze zážitky.

V syntéze, toto učenie vedie človeka, ako sa naučiť vnímať neodmysliteľnú prázdnotu všetkých vecí tak, aby sme sa nepripútavali k veciam. Keď sa k niečomu pripútate, vytvoríte pýchu. Keď sa k niečomu pripútate, vytvoríte sexuálnu žiadostivosť. Vytvoríte závisť, chamtivosť, obžerstvo, strach - všetky tieto rôzne zdroje utrpenia, ktoré v sebe nájdeme, pochádzajú z mylného vnímania seba ako "ja" a vec, a túžby ich spojiť. Táto túžba je lož. Ten pocit vlastnej osobnosti/vlastného ja, je lož, a naše vnímanie tej veci je tiež lož.

Skutočné rozlišujúce vnímanie je videnie pradžňápáramitá, o ktorom majster Samael mnohokrát rozprával: schopnosť vnímať prázdnotu javov a nevytvárať pripútania. Vidieť veci také, aké sú, s múdrosťou a láskou. To je viera. Rozlišujúce vnímanie je miestom, kde sa rodí skutočná viera.

Na mnohých obrazoch môžeme pod Budhom Amitábha vidieť koleso dharmy, osemlúčové koleso, ktoré nám ukazuje osemdielnu cestu; správne chápanie, správne myslenie, správne konanie, atď. To je dharma a učenie Budhu Amitábha.

Budha Amitábha nie je mimo nás. Nie je to nejaký boh v nebi, ktorý nás z hora pozoruje. Je to váš vlastný vnútorný Budha.

Amitábha Budha

Nepozerajte sa na túto tanghu (plátenný obraz), ako keby bola od vás oddelená. Tento obraz odráža vás, a to, čo môžete vidieť v sebe, keď otvoríte oči. Budha nie je niečo, čo je od nás oddelené. Dharma nie je niečo, čo je od nás oddelené. Sangha taktiež nie je oddelená. Na tantrickej úrovni, sa učíme nasledujúce: Budha, dharma a sangha sú naša pravá podstata. Trpíme, pretože to nevidíme. Nevnímame to. Vnímame len svoje ilúzie.

Toto kolo dharmy, učenie, ktoré nám môže dať náš Budha, sa vynára z lotosu. Tento lotosový kvet sa vynára z vody. A čo je v týchto vodách? Mahákála.

Mahákála je sanskritský názov, ktorý znamená, "veľký/ohromný čas." ​​To neznamená, že sa budeme mať ohromne. To znamená, veľké koleso času. Tento údaj je symbolický. Tento čas nepredstavuje cyklický čas alebo čas samsáry alebo spôsob, akým uvažujeme o čase ako na hodinách. To neznamená nič také. Mahákála predstavuje tantru, tok energie. Je obklopený plameňmi alebo ohňom. Tento oheň je hebrejské písmeno šin, a oheň je Kandali, Kundaliní alebo v tibetčine Dummo.

Hebrejské písmeno šin: oheň

Triratna alebo symbol "Troch klenotov," na Budhovom odtlačku chodidla (symbol nachádzajúci sa na spodnej časti, horný symbol predstavuje dharmačakru). Porovnajte s hebrejským písmenom šin. - 1. storočie nášho letopočtu, Gandhára.

V syntéze môžeme povedať, že v našich vodách sa nachádza tantrická moc Mahákáli, hnevlivý aspekt nášho vnútorného božstva, ktorý pracuje skrze Božskú matku (Durga, Peithó), ktorý odstraňuje ego: sexuálnu žiadostivosť, pýchu, chamtivosť, obžerstvo atď., pomocou sily Amitábhu, čo je vnímanie schopné rozlišovania, pradžná: čiže sila bódhičitty. Prostredníctvom rozlišovacieho vnímania pravdy, vody vytvárajú nový rast. Lotos sa vynára z vody a na tom lotosu sa objavuje učenie dharmy, vedomostí/poznanie. To je spôsob, akým získavame vieru. Pochopili ste to? Predchádzajúce štyri prednášky sú práve o tom, zostručnené, zlúčené.

Lotosový trón sa vynára práve z tohto poznania, ktoré pochádza z viery. Ak chcete poznať svojho Budhu Amitábha, pracujte so svojimi vodami. Pracujte s Mahákála, hnevlivým aspektom svojho božstva, aby ste dobyli a zničili zatemnenie pred vnímaním, to, čo nazývame ego alebo agregáty, čo v syntéze Budha Šákjamuni učil ako túžba v štyroch vznešených právd. Túžba je príčinou utrpenia. Ak odstránite túžbu, utrpenie skončí, a objaví sa múdrosť. To je budhi, múdrosť. Keď táto múdrosť presýti vašu myseľ, to je bódhičitta. Múdrosť myseľ. Keď dôjde až k tomuto bodu, Amitábha sa plne prejavuje. To je dôvod, prečo za Amitábhom vidíme veľký chrám. Ten chrám je vaša sangha. Ten chrám je vaša myseľ, to, čo Samael nazýval chrám duše. To je dôvod, prečo Samael znova a znova opakoval, že my nemáme záujem stavať katedrály alebo kostoly z kameňa, kovu alebo dreva. Jediné, čo nás zaujíma stavať je katedrála duše. Táto katedrála je trikája: Dharmakája, Sambhógakája a Nirmánakája.

To je to, čo tieto tri úrovne chrámu predstavujú. Tieto tri káje sú Logoistickou trojicou. Keter, Chokmah, Binah. Otec, Syn a Duch Svätý. To je dôvod, prečo je celý tento obraz syntetizovaný priamo v hornej časti chrámu tromi klenotmi, ktoré sú v plameňoch. Vidíte to? Budha, dharma a sangha horiace vierou. Ten oheň tam symbolizuje oheň viery.

Mimochodom, o Amitábhovi sa hovorí, že mal dvoch hlavných učeníkov. Možno budete prekvapení, keď vám poviem ich mená: Avalókitéšvara a Vadžrapáni. Povedali sme vám mnohokrát, že Avalókitéšvara je sanskritský názov pre Krista. Jeho meno v tibetčine je Čenrezig. Vadžrapáni je sanskritský názov, ktorý znamená "blesk v ruke." Vadžra v ruke. Nezabudnite, že v gréckej mytológii, Zeus je ten, ktorý má blesk. Takže, toto je krásny kabalistický opis hornej časti stromu života. Amitábha je Ein Sof Ór. Jeho učeníci sú Vadžrapáni (Keter), ktorý pracuje skrze Avalókitéšvaru (Krista), ktorého plná a dokonalá rozpínavá práca v nižších ríšach je skrze Mahákáli (Binah). Toto je kabalistické preskúmanie tejto krásnej maľby.

Jednoducho povedané, svoju vieru musíme vložiť do našich troch klenotov. Nie vkladať ju niekam externe ale dovnútra. Táto viera znamená vkladať svoju dôveru a spoliehať sa na svojho Najvnútornejšieho. Všetky tieto veci sú vo vnútri nás, nie vonku. Ak skutočne chceme sebarealizáciu, tá nepríde zo žiadnej externej skupiny. Nepríde zo žiadneho externého učiteľa, bez ohľadu na to, o akého veľkého učiteľa sa môže jednať. Sebauvedomenie k nám nepríde zo žiadneho duchovného hnutia či knihy. Oslobodenie prichádza zvnútra. Dovoľte mi, aby som citoval niečo veľmi dôležité, čo povedal Samael Aun Weor,

"Sebarealizácia je možná len u izolovaných jednotlivcov..." - Samael Aun Weor, Duchovná sila zvuku

Nepovedal, že sebarealizácia je len pre členov, ktorí patria do mojej skupiny, alebo ktorí patria k oficiálnemu gnostickému hnutiu. Toto nepovedal. Povedal, že je to možné iba u izolovaných jednotlivcov. U ľudí, ktorí pracujúci na sebe. Ich vonkajšie okolnosti sú irelevantné. Na čom záleží, je to, čo sa deje vo vnútri mysle a v srdci.

Ak chcete vytvoriť vieru potrebujeme poznať vedu. Nestačí mať dobré úmysly. Potrebujeme vedieť, ako neustále šetriť energiu. Nie len sexuálnu energiu, ale i emočnú energiu, vitálnu energiu, fyzickú energiu a predovšetkým energiu vôle, energiu srdca súvisiacou so sefirou tiferet. Táto energia je nesmierne dôležitá. Práve táto energia tiferet, čo je ľudská duša, zohráva najvýznamnejšiu rolu vo vývoji Bódhičitty a vývoja Vadžrasattvy. Práve táto energia tiferet, ľudskej duše, je energiou, ktorá modifikuje každú našu činnosť. To je naša vôľa. Fyzicky svoju vôľu prejavujeme prostredníctvom fyzických a energetických činov, a citovo cez naše srdce a astrálne telo. Mentálne prostredníctvom našej mysle a nášho mentálneho tela, a samozrejme cez príčinné telo. Všetky naše činy sú vyjadrením vôle, tiferet.

Zrodenie majstra nastáva vtedy, keď je naša vôľa zlúčená s vôľou nášho vnútorného Budhu. Keď dôjde k tomuto splynutiu, vtedy sa stávame naozaj niečím. Od toho okamihu môžeme povedať, že vlastne žijeme. A čo sa týka našej existencie pred tým? Pred týmto zlúčením sme len úbohými tieňmi. Byť iba tieňom, nie je nič na čo by sme mohli byť hrdý. Nemáme žiadny dobrý dôvod sa chváliť.

Na ceste za rozvojom viery, musíme svoju vieru vložiť do svojich vlastných vnútorných troch klenotov. Čo to znamená, je toto:

1. Vnútorný Budha

Po prvé, musíme prestať používať svoju vôľu na vkladanie viery do falošných bohov. Keď to robíme, ideme proti svojmu vnútornému Budhovi. Musíme prestať vyrábať falošných bohov, modly. Toto nemá nič spoločné s vyrábaním fyzických sôch. Jedná sa o vyrábanie sôch v našej mysli. Ako napríklad uctievaním ostatných alebo uprednostnením druhých pred našim vnútorným Budhom. Nejedná sa len o ľudí, ale i o koncepty, presvedčenia a teórie. Keď uprednostníme svoje vzdelanie, svoje odborné ašpirácie alebo svoju prácu, kariéru, finančné ašpirácie pred svojím vnútorným Budhom, dopúšťame sa trestného činu. Ak máme väčšiu vieru a dôveru v získavaní vecí fyzicky a svoj čas a energiu venujeme fyzickým veciam, ktoré sú v konečnom dôsledku iluzórne a škodlivé, namiesto toho, aby sme venovali svoj čas a energiu na spoznanie svojho vnútorného Budhu, robíme chybu a svoje utrpenie iba prenášame ďalej. Tieto modly vytvárame rôznymi spôsobmi. Jedným zo spôsobov je robenie modiel sami zo seba. Keď sa chválime, či už psychicky alebo fyzicky. Keď si myslíme, že sme boss, a že si niečo zasluhujeme. Ale taktiež keď zo seba robíme chudákov; keď zo seba v mysli robíme mučeníka. Pričom neustále myslíme na to, "ako nám nikto nerozumie, ako je nám ukrivďované apod." To je tiež modla uctievania.

V knihe tarot a kabala, Samael Aun Weor poukázal na sedem cností, ktoré súvisia so siedmimi planétami. Čo sa týka slnka alebo slnečnej sily, povedal nasledovné: ak si vo svojej psychike nesprávne vyložíme slnečnú silu, ak s ňou budeme zle zaobchádzať, výsledkom bude vytvorenie pýchy. Viete, čo sa objaví ak túto pýchu odstránime a uvoľníme z tohto agregátu energiu? Áno, pokora, ale tiež viera. To je dôvod, prečo vo svojej knihe uvádza, že solárna pýcha musí byť premenená na solárnu vieru. Ak je táto viera solárna, to znamená, že sa nejedná o vieru v ego, vieru v konkrétnu osobu alebo ľudí, v škole, vo vláde, alebo v peniazoch; nie, vtedy sa jedná o vieru v nášho vnútorného Budhu Amitábhu.

2. Vnútorná dharma

Taktiež sa musíme vzdať všetkých činov, ktoré idú proti našej vlastnej dharme, čo je prvý zákon. Prvý zákon je priamy pokyn Bytia. Druhý zákon je ten, ktorý je zapísaný v písmach.

Ak chceme mať vieru, presvedčenie, alebo dôveru v našu vlastnú vnútornú dharmu, musíme najprv vedieť, čo to je. Väčšina z nás to nevie. Na to, aby sme sa to dozvedeli musíme vynaložiť úsilie. Táto vnútorná dharma je vôľa Najvnútornejšieho. Poznám mnohých gnostikov, ktorí si myslia, že robia vôľu Božiu, ale nerobia. Dôkazy sú jasné v ich utrpení. Dôkazy sú jasné v chybách, ktorých sa dopúšťame, a škôd , ktoré spôsobujeme nielen sami sebe, ale i ostatným. Božia vôľa nevytvára utrpenie. Božia vôľa vytvára vyrovnanosť, porozumenie, múdrosť. Božia vôľa - keď sa prejavuje skrze ľudskú dušu - preniká, otvára a odhaľuje. Kultivuje a šíri cnosti vnútorného Budhu.

Ak človek skutočne koná vôľu vlastnej vnútornej dharmy, dôsledky tohto konania sú plným rozkvetom vnútorného Budhu. Chápete, čo sa snažím povedať? Keď sa vôľa Budhu prejavuje skrze ľudskú dušu, cnosti tohto Budhu sú viditeľné.

Ak vidíme človeka, ktorý o sebe tvrdí, že je veľký majster, a k tomu vraví: "Ja konám vôľu svojho vnútorného Boha", ale všade okolo neho je utrpenie, zmätenosť, bolesť apod., potom je to klamár. Ak všade okolo neho je pýcha, hnev, žiarlivosť, či už v ňom samotnom alebo u ostatných, potom tu máme problém. Keď vôľa Budhu je vyjadrená prostredníctvom ľudskej duše, to, čo vychádza na povrch je múdrosť tohto Budhu. Poznanie, ktoré preniká a presekáva sa skrze rôzne elementy. To je sila Amitábhu.

3. Vnútorná sangha

Po tretie, musíme prestať ísť proti svojej vlastnej vnútornej sanghe, čo sú vlastne všetky časti nášho vnútorného Bytia. To, ako sa správame teraz, vytvára veľké množstvo utrpenia pre našu vnútornú sanghu. Neustále zneužívame svoju energiu vo všetkých úrovniach psychiky. Zakaždým, keď sa oddávate určitému egoistickému zážitku, poškodzujete svoju vnútornú sanghu. Zakaždým, keď dovolíte hnevu, aby vám prenikol do srdca a následne ho i ovládol, a potom sa takto skrze srdce alebo ruky vyjadríte, znovu poškodzujete svoju vnútornú sanghu. Túto energiu premieňate na škodlivú energiu, ktorá produkuje utrpenie. To poškodzuje vašu vnútornú sanghu.

Na tantrickej úrovni sa uvádza, že vnútorná sangha sú všetky dákovia a dákiní, ktorí sa nachádzajú v našom tele. Títo dákovia a dákiní sú všetky energie a inteligencie v našom vnútri na atómovej úrovni. Inými slovami, táto thangka predstavuje tok vašej mysle. V priebehu svojej existencie, jete potraviny, pijete vodu, dýchate vzduch, a vstrebávate dojmy; čo sú všetko formy hmoty a energie, ktoré sú transformované a ktoré z vás urobili to, čo ste. Oni sa stali vami. Všetky tieto základné prvky pochádzajú z iných monádov, ktorí sú "dákovia a dákiní." Inými slovami, všetky procesy, ktoré sa vo vás rozvíjajú vitálne, astrálne, mentálne, a príčinne sú riadené inteligenciou. Tieto inteligencie sú dákovia a dákiní.

Tieto termíny dákovia a dákiní na vonkajšej úrovni znamenajú bytosti, ktoré existujú v inej oblasti. Na tantrické úrovni sa jedná o bytosti, ktoré existujú v nás.

Keď sa oddávate explózii hnevu, vo vašom srdci dochádza k atómovému výbuchu energie, ktorá vyžaruje von a presycuje celé telo, a to nielen fyzicky, ale i vitálne, astrálne, mentálne, a príčinne. Táto energia je toxická. Hnev je jed. Nie je to len pojem, je to energia, ktorá súvisí s hmotou. Hnev je vskutku jed. Tento hnev prúdi celým našim organizmom a ničí ho. To je dôvod, prečo hnevliví ľudia majú otupené a necitlivé srdce, pretože také množstvo hnevu zničilo jemné vlákna srdca. Oni necítia. To je dôvod, prečo hnevlivý človek má otupenú myseľ, ktorá nie je bystrá, pretože výbuchy hnevu otupujú mozog.

To isté platí pre akéhokoľvek závistlivého človeka. Závisť je jed, toxín, ktorý ničí funkcie žliaz v tele. Rovnaký toxín pôsobí vo vitálnom tele, kde ho deformuje, a na základe toto je potom vnímanie a energie svetelných a éterických prúdov skreslené a všetko to, čo takáto osoba vidí, vidí skrze svoju závisť. To znamená, že takéto vnímanie je skreslené, a tieto energie potom robia škodu a utrpenie nielen pre danú osobu ale ona sama na oplátku vytvára utrpenie.

To znamená, že tieto energie - pýcha, hnev, sexuálna žiadostivosť, obžerstvo, chamtivosť, žiarlivosť a rôzne iné energie - poškodzujú našu vnútornú sanghu.

Vnútorná sangha je súhrn atómových energií v našom tele, ktoré sa snažia plniť Božiu vôľu, ktoré sa nás snažia pripraviť, aby sme sa stali vadžrasattva. Keď sa oddávame sexuálnej žiadostivosti, hnevu a pýche atď., vtedy ideme priamo proti práci, ktorú sa táto sangha snaží pre nás urobiť.

To isté sa deje, keď jeme a pijeme odpadky. Ak chcete vedieť, čo sa deje s vaším vnútorným telom, keď pijete alkohol, nalejte alkohol na rastlinu. Sledujte, čo sa stane. (Ale nie že to naozaj budete skúšať, pretože za to dostanete zlú karmu, pretože rastlina zomrie. Jednoducho vám vravím: ,,rastlina naozaj zomrie“). To je presne to, čo sa stane s vašim astrálnym, mentálnym a príčinným telom. Alkohol je ničiteľ. Lekári už v dnešnej dobe vedia, že alkohol ničí pečeň a mozog. Taktiež zabíja bunky. Nielen že do týchto buniek zasahuje, on ich zabíja. Oni sa už nevracajú. Dovoľte mi, aby som vám povedal, že: hnev, pýcha, sexuálna žiadostivosť, závisť, obžerstvo, chamtivosť sú horšie ako alkohol. Sú návykovejšie, sú toxické, a je ťažšie nad nimi zvíťaziť ako nad alkoholom.

Toto teraz všetko môže znieť veľmi neradostne, pretože nemáme vieru. Mnoho študentov, ktorí prichádzajú ku gnóze, môže zažiť prvé úrovne viery (čistú vieru a túžobnú vieru) a byť inšpirovaní a chcieť tieto skúsenosti zažiť na vlastnej koži. Možno že sa dokonca budú chvíľu pokúšať robiť i určité cvičenia. Napriek tomu, mnoho študentov prestane tieto cvičenia prevádzať úprimne, pretože stratia ten prvotný impulz z čistej a túžobnej viery, ktorý ich poháňal. Aj keď na začiatku nám Bytie dá nejaké zážitky vo vnútorných svetoch, ktoré nám dodajú inšpiráciu a ktoré nás inšpirujú ku konaniu a praktizovaniu, koniec koncov i tieto zážitky sa prestanú dostavovať, pretože naše Bytie od nás chce, aby sme vybudovali svaly a pracovali sami. Mnoho študentov prestane prevádzať tieto cvičenia s rovnakou úprimnosťou, akou ich prevádzali na začiatku. Stratia inšpiráciu a začnú praktizovať mechanicky, čo znamená, že nepraktizujú s vierou.

Skutočnosťou je, že duchovné zážitky nie je ťažké získať. Ak máte vieru, tak to ide pomerne ľahko. Čo je ťažké, je získať vieru, pretože ego nechce, aby sme ju získali. Viera pre ego znamená smrť. Pravá viera, skutočná viera, je nezastaviteľná. To je dôvod, prečo sa ego zúfalo snaží zasahovať do jej rozvoja. Ego sa bude snažiť použiť každý trik, aby vás odradilo od cvičenia. Vyvolá vo vás porazeneckú náladu, čo je veľmi častý nástroj, aby ste sa cítili, že na to jednoducho nemáte, vyvolá vo vás pocit, že Boh vás aj tak nepočúva, že Bohovi na vás nezáleží, vyvolá vo vás pocit, že toto učenie proste nefunguje.

Ak je vaša myseľ uzavretá pred možnosťou zažiť realitu Boha, potom túto realitu ani nikdy nezažijete. To je definícia fanatika: niekto s uzavretou mysľou. Existuje mnoho gnostických fanatikov, ktorí majú veľmi uzavretú myseľ. Gnózu vnímajú ako niečo veľmi dogmatické, konzervatívne a nemenné. Pre nich to nie je živé. Pre nich to jednoducho nežije. Pre nich to je niečo, čo sa opakuje mechanicky, a to rovnakým spôsobom, znovu a znovu. To však nie je gnóza, ale dogma. To je fanatizmus. Skutočná gnóza žije. Je to život sám o sebe. Gnózu nemôžete zapísať do knihy alebo uzavrieť do fľaše. Gnózu môžete spoznať iba skrze žijúcu skúsenosť.

Ak chcete mať zážitky a duchovne rásť, myseľ musí byť otvorená. To je dôvod, prečo majster Samael povedal, že skutočná viera začína len vtedy, keď je vnútorná myseľ otvorená. Vnútorná myseľ je abstraktnou mysľou. Nejedná sa o fyzickú myseľ. Vnútorná myseľ je schopná abstraktného myslenia. Je otvorená možnostiam.

Cvičenie na vytvorenie viery

Keď budete prevádzať určité cvičenie, tak sa pozorne pozorujte. Pozorne pozorujte vašu motiváciu a náladu. Pokiaľ ste v porazeneckej nálade, to je to, na čom musíte pracovať. Ak máte pocit, "Nie som schopný," to sa musí zmeniť. Dám vám jeden dôkaz, ktorý dokazuje, že sa mýlite: Váš Najvnútornejší vám dal gnózu. Kto vo vás teda vkladá dôveru? Kto vám ukazuje, že na to máte? Váš vlastný vnútorný Budha, Amitábha! Budete počúvať jeho, alebo svoje ego? Ak vám váš vlastný Budha Amitábha odovzdal kľúče od gnózy, tak do vás vložil najväčšiu možnú dôveru, aká sa vám kedy môže vôbec dostať! Toto vám nemôže dať žiadny učiteľ. Žiadna kniha, žiadna škola, žiadny certifikát na stene, žiadny titul nemôže nikdy znamenať viac než to! Ak potrebujete vytvoriť vieru, meditujte nad týmto. Ukážte tieto skutočnosti svojmu egu!

Váš Budha vám dal kľúč. Máte ho. Ak ho nepoužívate, je potrebné nad tým meditovať, že prečo.

Tým, že vám bol daný tento kľúč, máte zodpovednosť. Po prvé, k nemu. Splniť to, čo sa od vás očakáva. Po druhé, k ostatným, ktorí potrebujú pomoc.

Ak budete meditovať nad týmito skutočnosťami, tak môžete vytvoriť obrovskú, nádhernú, neotrasiteľnú vieru.

Otázky a odpovede

Otázka: Toto by mohlo byť nedorozumenie z mojej strany, no vraveli ste, že Bytie samo o sebe; čiže náš Monad má mnoho častí, je to tak? Ale tiež ste spomínal monadov, ktorých vstrebávame do seba, o ktorých by som sa domnieval, že sú od toho môjho Monada odlišné, že nie sú nevyhnutne súčasťou môjho vlastného Bytia, je to pravda? Ak tomu tak je, ktorá z týchto skupín je sangha. Tá skupina vecí, čo tvorí toho môjho Monada? Pretože sa zdá, že rozprávate o oboch?

Odpoveď: Otázka teda znie, keď vstrebávame energie, ktoré zase na druhú stranu súvisia s monadmi, ako teda máme rozlišovať medzi naším monadom a ďalších monadmi? Dovoľte mi, aby som vám položil otázku. Keď sa pozriete na ruku, čo je to?

Otázka: No je to súbor mnohých vecí.

Odpoveď: Presne tak: je to súbor mnohých vecí. Nie je žiadnou z nich, je mnohými  vecami, a súčasne napriek tomu to nie je žiadnou z nich. Naše vlastné zloženie je veľmi podobné tomuto príkladu. Bytie je koniec koncov Ein Sof, čo znamená nekonečno. Keď sa toto nekonečno prejaví, stane sa neobmedzeným svetlom. To je Amitábha. Amitábha zostupe ďalej do hmoty, až kým sa neprejaví /neprenikne do všetkých rôznych foriem Bytia. Toto prejavenie sa/preniknutie, je skrze asimiláciu a absorbovanie prvkov. Hovoríme tu o kompletnom prejavení sa/preniknutí celým stromom života až dole. Zoberme si napríklad naše telo. Sme to, čo jeme. Koľko sme toho zjedli v živote? Kde je hranica medzi tým, čo sme teraz a tým, čo sme pojedli? Hranica je len filozofická. V skutočnosti žiadna hranica neexistuje. Všetko ovocie, mäso, obilniny, ktoré sme doteraz pojedli, sa stali tým, čo sme teraz. Nie je to tak? Kde je teda hranica medzi tým, čo sme, a tým, čo sme podýchali, popili a pojedli?

Toto je vlastne súčasťou rozlišovacieho uvažovania. Keď budete nasledovať túto líniu, keď sa budete i naďalej spytovať ďalšie a ďalšie otázky, tak si začnete uvedomovať, že to, čo si myslíme, že sme "ja," je úplne falošné. Žiadne "ja" totiž neexistuje. Aké ja? Tento proces sa vám úplne vyjasní obzvlášť, keď sa ho pokúsite vyriešiť v meditácii.

Nižšie sefiry sa zdajú byť ako by boli oddelené. O sefirách malkut, jesod, hod a necach bežne rozprávame ako o samostatných jednotkách alebo rozdelených. No v skutočnosti tomu tak nie je. Oni sú na sebe závislé. Žiadna z nich nemôže existovať nezávisle na ostatných; Ich existencia je závislá na ostatných. A práve takto je to i s ostatnými prejavenými vecami: žiadna z nich nemá nezávislú existenciu.

Čím hlbšie budete skúmať tieto veci, tým viac si budete uvedomovať jednotu všetkých vecí. Keď dosiahnete úrovne Chokma, čo je Kristus alebo Avalókitéšvara, vtedy túto jednotu všetkých vecí skutočne uvidíte. Na tejto úrovni totiž nie je medzi mnou a vami žiadny rozdiel. Avšak táto úroveň ešte stále nie je najzákladnejšou úrovňou Amitábhu.

Otázka je dobrá a mali by ste ju naozaj preskúmať, ale nie s intelektom. Toto preskúmanie musí byť prostredníctvom vnímania. Začnite sa pozerať na to: čo je táto vec, ktorá si myslí, že je oddelená? Je skutočne oddelená? Existuje naozaj hranica medzi mnou a druhými ľuďmi? Čím viac to budete skúmať, tým viac si uvedomíte, že táto hranica neexistuje. Toto je len súčasťou omylu ega, ktoré si myslí, že "ja" som oddelený od "vás." Tak tomu však nie je.

Tento falošný pocit "seba," nás tak pohltil, že jeden druhého proste necítime. Avšak v konečnom dôsledku by sme mali. To je to, čo poskytuje bódhičitta: schopnosť cítiť realitu medzi sebou, a to nielen emocionálne, ale vedome.

Dovoľte mi, aby som k tomu niečo povedal. Ľudia majú mnoho falošných predstáv o majstroch. Myslíme si, že majstri majú nadprirodzené schopnosti a želáme si, aby sme boli ako oni. No napriek tomu máme absolútnu hlúposť myslieť si, že majstrom môžeme klamať. Myslíme si, že ich je možné oklamať. V duchu si myslíme, že určité oblasti svojej mysle ako je naša sexuálna žiadostivosť, žiarlivosť, pýcha apod., môžeme pred nimi schovať. My si myslíme, "Á veď to robím iba v mysli. Nikto sa nedozvie, že sa pozerám na pornografiu alebo že o tej a tej osobe žiadostivo snívam. Síce sa cítim previnilo, ale nakoniec je to len v mojej mysli." Potom sa modlíme k našim majstrom a vravíme: "Prosím, potrebujem vašu pomoc." Vidíte tu ten rozpor? Majster vidí všetko, čo máte v tebe, pretože majster vás cíti.

"Viera je priama skúsenosť toho, čo je skutočné. Nádherné precítenie Vnútornej ľudskej bytosti, autentické božské poznanie. Vnútorná ľudská bytosť, tým, že pozná svoj ​​vlastný vnútorný svet prostredníctvom priameho mystického zážitku, bude samozrejme tiež poznať vnútorné svety všetkých ľudí, ktorí obývajú planétu Zem." - Samael Aun Weor, Veľká vzbura

Majster má bódhičittu – t.j. prebudenú myseľ, ktorá vidí skrze klamy vnímania. Keď idete za majstrom so žiadosťou o pomoc, alebo v modlitbe žiadate svojho Najvnútornejšieho o pomoc, váš Najvnútornejší nevidí len tú tvár, ktorú sa snažíte ukázať, tú pokornú tvár, ktorá sa snaží povedať: "Ja som taký dobrý študent, prosím, pomôž mi." Nie! Najvnútornejší alebo majster vás vidí takého, aký ste, každého z vás. On vás dokáže vnímať celého, aký ste. Nič nie je pred ním skryté. Nič! Je absurdné, aby sme šli za svojim Najvnútornejším, našim Budhom, alebo akýmkoľvek majstrom po pomoc, pokiaľ so sebou prinášame atmosféru pýchy. Je to absurdné, ale všetci to robíme. Modlíme sa s pýchou. Trénujeme s pýchou, akoby sme si niečo zasluhovali, akoby nám majster niečo dlžil, akoby nám Boh niečo dlhoval. Týmto spôsobom sa dokonca i modlíme. To je zlé. Skutočný majster vidí všetko, čo sme. Pred ním nemôžeme nič ukrývať. Mali by sme byť pokorný.

Otázka: Spomínali ste kroky viery; Môžete stručne vysvetliť, aké sú tieto kroky a rôzne úrovne viery?

Odpoveď: Kroky a úrovne viery sú nasledovné:

1. Čistá alebo jasná viera: Je tá prvá inšpirácia, ktorú dostaneme, keď študujeme učenie, a skutočne sa cítime inšpirovaný z cností a kvalít, ktoré dané učenie alebo Budha predstavuje.
2. Túžobná viera: je viera ktorá v nás chce, aby sme tieto cnosti a čisté kvality rozvinuli u seba, aby sme sa zbavili utrpenia. Keď skutočne túžime po tom, aby sa z nás stal pokorný, skutočne milujúci a dobrý človek, aby sme naozaj mohli spoznať Boha a zažiť pravdu. To je túžobná viera.
3. Pevná viera pochádza z ozajstnej skúsenosti dharmy, učenia. Ak chcete mať skúsenosti, musíte mať tú túžobnú vieru, ktorá vám dáva inšpiráciu do práce. Ak máte opakované skúsenosti - a to nielen v astrálnej alebo mentálnej úrovni, ale skúsenosti, ktoré potvrdzujú skutočnosť učenia v každodennom živote - to je to, čo rozvíja najsilnejšiu vieru zo všetkých. Skúsenosti typu: "Keď sa oddávam hnevu, tak vytváram utrpenie. Keď sa oddávam sexuálnej žiadostivosti, tak vytváram utrpenie. Keď sa oddávam žiarlivosti, tak vytváram utrpenie." Jednoducho to začnete vidieť, prežijete si to a viete, že "Skutočne musím skoncovať so svoju pýchou, hnevom, obžerstvom a chamtivosťou," a začnete vidieť ovocie a prínos z odstránenia týchto problémov z vášho života. Toto buduje pravú, pevnú vieru. Opakovanie a neustály vývoj tejto viery sa stane štvrtým typom, ktorý je nezlomná viera.
4. Nezlomná viera. Nezlomná viera je viera, ktorá je potrebná, aby ste uspeli v zasvätení. Ak nemáte nezlomnú vieru, tak zlyháte. Nezlomná viera je absolútne nutná, ak chcete prejsť Druhou horou (V zasväcovacej terminológii sa jedná o Horu vzkriesenia).

Otázka: Vzhľadom k tomu, že viera je založená na skúsenosti a nie na prednáškach, môžete nám dať cvičenie, pre tých, ktorí počúvajú, aby sme si vytvorili svoju vlastnú vieru s cvičeniami súvisiacimi s týmito prednáškami? Okrem toho, viera bez skutkov je mŕtva.

Odpoveď: Naozaj, viera bez skutkov je mŕtva.

Najlepší spôsob, ako rozvíjať vieru, je študovať učenie a aplikovať ho do praxe. Spôsob, ako to urobiť, je načúvať svojmu srdcu. Každý z nás má svoju vlastnú psychologickú štruktúru a svoje vlastné potreby. Každý máme vlastnú dharmu. To znamená, že náš vnútorný Budha nás potrebuje, aby sme urobili prácu, ktorú máme urobiť vlastným spôsobom v súlade s našou vlastnou karmou. Neexistuje jediný súbor krokov, ktoré musí každý nasledovať. To by bolo pochabé. Každý z nás sa nachádza na rôznych miestach s rôznymi potrebami. Lekár nedáva rovnaký liek pre každého pacienta.

Všeobecne platí, že to, čo potrebujeme najviac, je rozvíjať vieru skrze naše vlastné skúsenosti. Študujte učenie a uveďte ho do praxe. Každý deň pracujte s tromi faktormi: zrodenie, smrť, a obeta. Každý deň sa pozorujte a študujte. "Ako dnes pracujem na svojom zrode? Čo som urobil preto, aby som zomrel ako ego? Ako som sa dnes obetoval pre druhých?" Tieto tri faktory - keď sa na ne naozaj zameriavame a udávame ich do pohybu - vytvárajú vieru. Začneme pociťovať ich prínosy.

Z mojej vlastnej skúsenosti – to hovorím za seba, a možno je to môj vlastný, osobitý spôsob myslenia - najväčší transformačný spôsob, akým som našiel vieru bol, keď som videl rozdiel medzi dobou, kedy som konal cez ego, a kedy nie. Toto fungovalo pre mňa. Niektorí ľudia viac pochopia skrze lásku alebo narodenie. Môj osobný názor je, že faktor smrti je najviac transformačná sila troch faktorov. Dôvod je taký - z mojej skúsenosti - že keď ego zomrie, Bytie opätovne získa stratenú energiu. Bytie vám na oplátku dá darček. Tento môže prísť prostredníctvom zážitku, alebo inými spôsobmi, ktoré vám Bytie môže dať, aby vás podporilo a inšpirovalo.

Pokiaľ ide o faktor narodenia, všetci musíme vytvoriť dušu, ale to nie je také naliehavé. V skutočnosti majster Samael uviedol úplne jasne vo svojich knihách, že i bez vytvorenia duše (narodenie) a bez toho, aby sme tento faktor narodenia silne presadzovali, sme schopní na sebe pracovať a urobiť na tejto ceste kusisko roboty. To mi hovorí, že narodenie nie je najdôležitejšia časť. Ďalej sa dozvedáme, že obeta je dôležitá. Pomáhať ostatným je vskutku dôležité, ale ak nezabijete svoje ego, tak táto obeta môže byť premenená na pýchu alebo určitý druh pripútania; kedy začneme dávať druhým, aby sme nakŕmili vlastné sebavedomie a dôležitosť, a začneme využívať ľudí, ktorí sú nám vďační. Toto opäť ukazuje, že obeta nie je to hlavné. Čo sa týka mňa, najdôležitejším faktorom je smrť. Ja to vidím tak, že všetko, čo pochádza zo smrti je prospešné. Zakaždým keď zomrie ego, je to prospešné.

Otázka: Môžete mi vysvetliť, prečo niektorí učitelia tvrdia, že bódhičitta je vyjadrená iba skrze Avatarov?

Odpoveď: Nikdy som nepočul, že Avatary by boli jediní, ktorí by mali bódhičittu. To som naozaj nikdy nepočul. To rozhodne nie je súčasťou budhizmu alebo gnózy. Toto Budha ani Samael Aun Weor nikdy neučili. Úplným základom budhizmu je rozvoj bódhičitty, ktorý začína prvým dňom. Pokiaľ však ide o úplný rozvoj bódhičitty, potom áno, len Avatary alebo vzkriesení majstri ju majú takto rozvinutú.

V skutočnosti, majster Samael uviedol niečo veľmi zaujímavého ohľadom bódhičitta. Povedal, že nie všetci majstri ju majú, no čo sa týka bódhisattvov, každý jeden ju musí mať. Ak budete študovať knihu Odhalená Pistis Sofia, tam hovorí, že človek sa môže stať Budhom, a pritom nemať bódhičittu. Avšak, aby ste sa mohli stať bódhisattvom, musíte mať bódhičitta, pretože to je prostredie, v ktorom sa bódhisattva formuje. Okrem toho môžete mať bódhičittu, a nemusíte mať ani solárne tela. To samo o sebe ukazuje, že človek môže mať bódhičittu a nemusí byť avatar. Podané týmto spôsobom, môžeme vidieť, že by bolo absurdné sa domnievať, že len avatary majú bódhičitta. To by nedávalo žiadny zmysel, obzvlášť keď rozumiete, čo bódhičitta znamená.

Otázka: Čo môže človek robiť, keď sa cíti, že sa mu nedostáva určitých vecí alebo keď sa veci začnú na úrovni mysle komplikovať. To sa zdá, že sa môže stať prekážkou v získaní vecí.

Odpoveď: Čo sa dá robiť, keď sa zdá, že veci sa v mysli príliš skomplikovali? Dajte si pauzu od štúdia, oddýchnite si, prestaňte myslieť, a cvičte. Jedná sa vlastne o veľký problém, ktorý máme v tejto dobe. Poslanie, ktoré máme, je veľmi jasné. Samael Aun Weor a ďalší majstri bieleho bratstva pracujú na rozsiahlom a neľahkom programe rapídne šíriť tohto učenie po celom svete. Každý z nás sa snaží pomôcť v tomto úsilí. Problém je, že pre študentov je veľmi ľahké len čítať, študovať, počúvať a nerobiť nič viac, než to.

Prostým faktom je, že z tohto učenia nedostanete nič, pokiaľ nebudete veľa cvičiť. V tradičnej prezentácii týchto typov učenia, by ste mali mať 100 hodín meditačných cvičení na jednu hodinu teórie. Viac či menej. V súčasnej dobe, mám podozrenie, že väčšina študentov má stovky a stovky hodín teórie, a žiadne meditácie. Je to tak? Cvičeniam dávame veľmi málo, čím sa vystavujeme obrovskému problému. To je dôvod, prečo usporadúvame duchovno-meditačné výlety, aby sme povzbudili ľudí meditovať.

Prostým faktom je, ak naozaj chcete vieru a naozaj chcete pochopiť toto učenie, tak potrebujete veľa cvičiť. Musíte trénovať viac, ako študovať. Analyzujte sa. Ak počúvate dvojhodinovú prednášku a meditujete desať minút, to z toho moc nezískate. Avšak, ak budete počúvať prednášku a počas nej meditovať, a následne nad touto prednáškou budete meditovať celé hodiny, potom získate veľa. To je navyše k dobe, kedy meditujete nad svojim egom, nad svojou karmou, nad vašou bódhičittou, a kedy sa modlíte a uctievate Boha. Ako vidíte, na tréning potrebujeme veľa času.

Majster Samael úplne jasne povedal, že seriózny gnostik medituje 4 až 6 hodín denne. Každý deň. Nebudem sa pýtať tých, ktorí to robia, aby zdvihli ruku, pretože si nemyslím, že ostatní budú z toho veľmi nadšený. Nechcem tu vytvárať žiadne problémy.

Otázka: Pod pojmom meditácia máte na mysli len sa usadiť a meditovať, alebo to tiež zahŕňa meditovanie počas dňa?

Odpoveď: Ak sa nestriehnete počas celého dňa, potom netrénujete dostatočne. Avšak, keď hovorím o meditácii, tak mám na mysli skutočne meditáciu pri ktorej sa usadíme a nerobíme nič iné, okrem hlbokého uvažovania, rozjímania a analyzovania. Úplne vymanenie sa od vonkajšieho sveta. Skúmanie svojho vlastného vnútorného Budhu, Dharmy a Sanghy. Sebaanalýza. Analýza toho, čo ste študovali. Analýza toho, čo ste urobili.

Sebapozorovanie a sebapamätanie počas dňa sú dobré a potrebné. Avšak z toho samotného nezískate veľa pochopenia. Niečo získate, ale pretože sa na vás rútia všetky ďalšie rozptýlenia z vašich zmyslov, tak sa nemôžete dostať do hĺbky. Ak chcete ísť do hĺbky, musíte dať všetky rozptýlenie bokom, úplne všetko, a musíte byť na sto percent len ​​vedomie, analyzovať. Žiadne pobehovanie, žiadne umývanie riadu, žiadne telefonovanie, žiadna práca na počítači alebo na internete, a žiadne počúvanie hudby. Jednoducho ticho. Meditovanie. Úplne bez pohnutia úplne odtiahnutý z vonkajšieho sveta. Vôbec žiadne rušenie či už z vnútra alebo vonku. To je to, čo mám na mysli. To je to, o čom majster Samael rozprával, keď povedal, že potrebujeme 4-6hodin denne.

Nemyslite si, že musíme začať meditovať 4-6 hodín ešte dnes. My všetci sme začiatočníci, preto musíme byť realistickí. Ale to by malo byť naším cieľom. Začnite tam, kde ste. Začnite s tréningami na úrovni, kde sa nachádzate teraz. Neodhryzujte si viac než dokážete zjesť, pretože sa spálite. To by bola veľká chyba. Ľudia počujú tento výrok a povedia si, že oddnes budú meditovať dve hodiny denne. Možno že to dodržia prvé dva alebo tri dni, a potom sa spália a začnú hovoriť: "Ach toto učenie nefunguje, to nie je dobré," alebo "Ja nie som dobrý," apod. Toto je zlý prístup.

Začnite tam, kde ste. Buďte realistickí, ale seriózni. Ak ste začiatočník, meditujte trebárs iba 10-15 minút, no robte to niekoľkokrát za deň a nie iba raz. Týchto 10-15 minút si vyhraďte, kde budete izolovaný a ničím nerušený, najmä nie hodinami. Ak musíte byť v práci na piatu, tak nezačínajte meditovať o 04:45. Týmto nič nezískate. Budete len rozrušený a nervózny, že prepasiete čas. Meditujte potom, ako máte dokončené povinnosti, keď môžete na všetko ostatné zabudnúť, a na 100 percent sa dokážete uvoľniť. O tomto sme dali celé série prednášok.

Keď hovorím o meditácii, tak hovorím o skutočnej meditácii t.j.: zaujať polohu, vypnúť zmysly, uvoľniť všetky tri mozgy, a opustenie tejto trojdimenzionálnej roviny. Zabudnite na všetky vaše pozemské obavy, a zamerajte sa na problémy, ktoré potrebujete pochopiť. Ak máte len 10 minút, začnite s nimi. Ak toto cvičenie budete robiť úprimne, tak uvidíte, že z toho budete mať prospech, a potom túto dobu budete chcieť prirodzene predĺžiť. Nie že by vás niekto nútil, alebo preto, že som to povedal ja, alebo že to povedal nejaký iný učiteľ, ale preto, že vy sami to chcete a potrebujete. To je spôsob, akým by mal vzrastať váš tréning.

 

Toto je štvrtá časť kurzu s názvom Palivo pre duchovný zážitok

preložené z anglického originálu: Faith
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian